Riján

Práve som si prečítala recenziu, ktorú som napísala k Anarchornace, keď som ju čítala pred vyše 2 rokmi... To, čo som tam napísala? Že sa neviem zžiť s Lyrou a Shadom? Odvolávam. Všetky postavy mi rýchlo prirástli k srdcu. Kto sa tam objavil, toho som si hneď obľúbila. Samozrejme okrem výnimiek ako Nixon, Ward, Clarice a tak ďalej... Ak nerátam hlavné postavy, najviac sa mi zapáčili asi Lex a Roo. Veľmi rada by som si ale prečítala aj nejaké kapitoly z pohľadu Vairena. Lebo, čo si ten myslí, nikto nevie, ale všetci chcú vedieť, teda aspoň ja. Áno, aj tentoraz, kým som si pospomínala a zorientovala sa v deji mi to trocha trvalo, ale potom som sa totálne zamilovala. Teraz nepreháňam, naozaj som ostala úplne paf, po takmer každej kapitole, pretože o zvraty v tejto knihe určite núdza nebola. Konečne si moja hlava začala všetko prepájať a spájať. Keď som mala nejaké podozrenie ako by to mohlo byť ďalej, niekedy sa mi potvrdilo, niekedy nie. Vyskytli sa však aj také odhalenia a vysvetlenia, ktoré som absolútne nečakala. Napätie príbehu rozhodne nechýba. Najväčšie ma vždy čakalo, keď sa skončila kapitola a ďalšia bola z pohľadu inej postavy. Vtedy som mala nutkanie zopár kapitol preskočiť, aby som vedela ako to bude pokračovať ďalej. To som ale spraviť nemohla, pretože prepojenia, aké sa nachádzajú v tejto knižnej sérií, sú tak dôkladne premyslené a prešpekulované, že keby som preskočila tú jednu kapitolu, určite by mi niečo uniklo. Taktiež nesmiem zabudnúť spomenúť, že som niektorým častiam odmietala uveriť, dokým sa mi na 100% nepotvrdili. To neznamená, že som neplakala, keď prišla strana 275. Tam som pochybovala o svojej schopnosti čítať s porozumením. Až tak veľmi som tomu nechcela uveriť. Ak som po dočítaní Anarchorance povedala, že mala otvorený koniec, tu hovorím, že to bolo úplne v poriadku. Pretože po dočítaní poslednej strany Rijánu som ostala úplne mimo a epilóg to veru nezachránil. Naopak, ešte viac vo mne vzbudil potrebu, prečítať si ďalšiu časť!

Riján ako druhé pokračovanie série nesklamal, naopak, myslím, že ďaleko predbehol jednotku. Napätie, veľa akcie, temná atmosféra a nevtieravá a o čosi viac rozvinutá romantická linka nemenovaných hrdinov... Toto a oveľa viac nájdete v úžasnom príbehu, ktorý som prečítala za dva dni (na moje pomery dosť rýchlo????). Shadeova linka sa mi najviac páčila, myslím, že má čo ponúknuť aj náročnejším čitateľom sci-fi a trošku sa vymyká na pomery YA. Bola napínavá ako trenky a zároveň je aj veľmi krásna (nebudem spoilerovať). Vanilku sme si tiež užili o čosi viac a kým v prvej knihe som si k nej nevedela nájsť cestu (nie, že by mi vyslovene vadila), tu som s ňou aj dosť súcitila. V závere knihy sa dozvedáme viaceré fakty, ktoré s celým príbehom dosť zamávajú. Poviem iba toľko, je sa na čo tešiť a autorke veľmi fandím a držím palce pri písaní poslednej časti.