Odteraz neplačem

Táto kniha je od slovenskej autorky, od ktorej som čítala knihu Pochybnosti a keďže sa mi veľmi páčila, siahla som aj po tejto a ani táto nie je výnimkou. Je ťažké čítať niektoré kapitoly, pretože mi toho dievčaťa veľmi ľúto, že si museli v mladom veku zažiť toľko škaredých vecí. Veľký klobúk dole skladám jej sesternici Stele, že sa ukázala ako prototyp skvelého človeka s veľkým srdcom, napriek tomu, že veľa utrpenia Elle spôsobovala práve Stelina mama Silvia, ktorú som z duše nenávidela s každou vyrieknutou vetou z jej hnusných úst. Vďaka za Stelu. Táto kniha mi dala veľa. Dala mi to, že viem, ako veľmi si treba všetko vážiť, lebo aké to majú ľudia, ktorí to nemôžu mať? Nemajú rodinu, zázemie, len zlý štart do života. Takže ďakujem za túto knihu. Ak by som jej mala predsa len niečo vytknúť, asi by to bolo to, že zo začiatku sa mi zdala príliš dlhá, to čo bolo napísané na 100 stranách, mohlo byt kľudne napríklad v prvých 20, tam mi to prišlo, že sa len zbytočne naťahuje to isté dookola a točí sa to v kruhu. Inak super, veľmi sa mi páčila.

ODTERAZ NEPLAČEM Po knihách Nechcem počuť tvoj plač a Po dnešnej noci mi nevolaj som v uplynulých dňoch opäť trávila čas s tvorbou skvelej slovenskej spisovateľky Simony Roškovej. Tentoraz som siahla po románe Odteraz neplačem, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Moderné romány. Autorka je známa tým, že sa venuje tabuizovaným témam, prípadne témam, okolo ktorých iní chodia opatrne po špičkách. Siahnutím po tejto knihe som išla na istotu. Veľmi sa teším, že autorka opäť nesklamala a svojim čitateľom ponúka silný, pútavý príbeh, ktorý sa ani napriek povestnému ľahkému štýlu písania nečíta ľahko. Boli momenty, keď som pre hmlu pred očami nevidela na text. Ide o príbeh zo súčasnosti, ktorý sa odohráva na Slovensku. Hlavnou postavou je Ella, sedemnásťročná študentka, budúca zdravotná sestra, s ktorou sa život vôbec nemazná, práve naopak. Ella žije v spoločnej domácnosti s nevyliečiteľne chorou matkou. Vďaka tejto skutočnosti musela veľmi rýchlo dospieť a dozrieť. Aby prežili, po vyučovaní chodila upratovať byty bohatým rodinám. Neskutočne ma vytáčala a dvíhala tlak matkina sestra Silvia spolu so svojím synom Adamom. Autorke sa ich podarilo vykresliť veľmi presne - tak, ako som si obľúbila Ellu a Stelu, tak som doslova neznášala Silviu a jej syna. Zaujímavé, pútavé, no zároveň veľmi smutné čítanie, také, aký vie byť občas samotný život. Knihu úprimne odporúčam všetkým, ktorí majú radi príbehy inšpirované skutočným životom. Jediné, čo by som na knihe určite zmenila, je obálka. A dôvod? Hoci sa mi veľmi páči, „cukríková“ ružová sa mi k príbehu vôbec nehodí.

Dalsia kniha od autorky, tentoraz som ju citala v stafete v ramci projektu #podporujemeslovenskychautorov. Jednoducha jemna obalka skryva pribeh plny smutku, bolesti, odopierania. Chorobou netrpi len samotny pacient, trpia aj blizky. Rodinne vztahy su nekonciacou studnicou nametov na knihu. Autorka opisala v knihe niekolko roznych vztahov matka dieta, silne puto, bezpodmienecna laska, opicia laska. Pribeh je plny dobrych postav ale tie dve zaporne to lahko dali do rovnovahy. Zaciatok knihy bol nabalujuca sa snehova gula, zle, horsie a este trochu viac. Uz som sa bala ze sa utopim v trasovisku. Teta s jej prioritami a jej "podareny" syn su ukazkou ako by to nemalo byt. Rodinu si nevyberies. Ella a jej osud mi prisiel ako pribeh popolusky. Druha polovica pribehu zacala naberat na zaujimavosti a uz sa kniha tazko pustala z ruk. Ak by autorka koniec pribehu, Elly, Simona, Tomasa a Stana odklonila inym smerom by som bola sklamana, velmi sklamana. Pri citani pocite obdiv, hnev, smutok. Kolko clovek vydrzi? Vela, verte mi...