Dôvera

Kniha ma bavila od zaciatku. Nebol ziadny nudny moment. Dej plynuly, vzdy nova zapletka, necakany zvrat. Niz zbytocne, nic navyse, nic nechybalo. A dokonca ani nikto neliezol na nervy. Vsetky postavy boli zaujimave, charakterom, minulostou, svojim tajomstvom. Komunikacia medzi hlavnymi postavami, velmi fajn. Autorka zvolila neokukane prostredie v pribehu. Citanie ponuka rozne emocie. Nemam co vytknut, i ked Konflikt mi je srdcu blizsi. Za mna 10 z 10. Tesim sa na treti diel, ktory nam autorka ponukne v aprili a tym uzavrie seriu Nekompromisni. Odporucam, prijemne citanie k caju alebo ku kavicke.

Dôvera je druhým dielom série Nekompromisní. Konflikt bol super, preto som si nemohla nechať ujsť ani túto novinku a môžem povedať, že autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší skvelý príbeh. Zbožňujem ženské postavy ako Lexi - silné, inteligentné, pracovité ženy, ktoré si nenechajú skákať po hlave a vedia si povedať svoj názor. Páčilo sa mi, ako sa od začiatku nebála Haltona a bola mu rovnocennou partnerkou. V živote to nemala jednoduché, so sestrou sa samy pretĺkali životom, no svojou usilovnosťou sa dokázala vyšplhať poriadne vysoko. Halton, muž, ktorý mal okolo seba množstvo tajomstiev. Bol arogantný, chladný, budil prirodzený rešpekt, mnohí sa ho báli. Zasa sa nemôžeme čudovať, do veľkej miery bol ovplyvnený prostredím, v ktorom vyrastal. Aj keď by si občas za svoje správanie zaslúžil preplesk, no vnútri to bol dobrý človek, ktorý sa zaujímal o blaho iných ľudí (niekedy aj na úkor seba samého). Nepustil si k sebe veľa ľudí, ale keď už si niekto získal jeho dôveru a sympatie, stálo to za to. Veľmi sa mi páčili aj jeho dva psy, boli pre mňa neodmysliteľnou súčasťou príbehu. Zo začiatku som si hovorila, že pôjde o takú "typickú" enemies to lovers romantiku medzi šéfom a jeho zamestnankyňou. Potom sa však začalo odhaľovať jedno tajomstvo za druhým a príbeh sa začal vyvíjať smerom, akým som to vôbec nečakala. Musím autorku pochváliť, vymyslela veľmi zaujímavú zápletku S romantickou linkou som spokojná. Užívala som si neustále hašterenie medzi Haltonom a Leží, aj to, ako sa Lexi postupne podarilo Haltona trochu poľudštiť. Tiež oceňujem, že hoci autorka nechala prejsť Haltona určitou premenou, neurobila z neho žiadny cukrík. Koniec zostal tak trochu otvorený, respektíve, ako keby nás autorka pripravila na ďalšie pokračovanie série. Veľmi ma potešil bonus. Konflikt skončil dosť nejednoznačne a mala som nejaké otázky, na ktoré som tu dostala odpoveď (a budem môcť konečne kľudne spávať). Ak by som mala porovnať Konflikt a Dôveru, Konflikt sa mi páčil o malý kúsoček viac. Rozhodne vám však môžem obe knihy odporučiť.

Dôvera. Ani neviem, koľko krát som čítala tento príbeh a stále sa mi páči rovnako, ako keď som ho čítala po prvý krát. Miška má štýl písania, ktorý mne proste sedí a žeriem jej príbehy od začiatku až do konca. Už po prvej kapitole som vedela, že to bude zasa niečo iné a zasa niečo zaujímavé a originálne. Lebo Anglicko? Zámok? Zámocký pán? A ďalšia roztrasená srnka? A hľa, tu nastupuje na scénu jedna čiernovláska s podrezaným jazykom, ktorá sa rozhodne nezľakne len tak hocičoho a už vôbec nie hocikoho. Obaja hlavný hrdinovia boli tajomný, chcela som vedieť úplne všetko o nich aj o ich minulosti, ich dialógy boli vtipné, drzé a dynamické. Halton - so svojím anglickým srdcom chladného gentlemana :D, viazaný celý život radom pravidiel, lebo: „Hrdinovia nepodliehajú svojim vlastným potrebám, ale ich podriaďujú blahu celej spoločnosti.“ A Lexi - víchrica, ktorú nebude vo svojej prítomnosti znášať dobre, a ktorá mu jeho život a priority trochu rozhádže. Iba žeby nie? Keď som sa dostala do určitého momentu v deji, tak som vážne takmer odpadla. A to som bola prakticky ešte len na konci prvej tretiny knihy. Miška totiž dokáže všetko tak dokonale zvrátiť, a to úplne hocikedy počas deja, že odrazu neviem čo je doľava a čo doprava :D Medzi Lexi a Haltonom bola chémia tak hmatateľná, že som čakala, kedy to buchne. A aj to buchlo, úplne to medzi hlavnými hrdinami tak vygradovalo, že už to proste muselo prísť, inak by sa niekto už zbláznil. A potom? Zasa šok. A po chvíľach, keď už Haltona milujete, tak ho odrazu chcete nakopať. A keď už si myslím, že viem, čo bude pokračovať, tak zistím, že som stratená niekde v lese a pravda je zas úplne inde. A je taká šokujúca, že to opäť ťažko rozdýchavam. Tu u mňa nastúpili všetky možné emócie, bola som hlavne smutná a cítila som s Lexi a čakala som. A čakala a čakala.. čo príde a či vôbec príde záver, ktorý by ma rozveselil. A ten moment, kedy bude opäť nadobudnutá dôvera. Čo myslíte? Prišiel? Ten epilóg! Odpálilo ma.