bux.sk
knihy, ktorými žijete
Úvodná stránka Neprehliadnite
Buxcafe Knižné podcasty Eknihy na Bux.sk







Slzy z jantáru

Vydavateľ: -
Jazyk: slovenský
Formát:Elektronická kniha
Počet strán:456
Poradie vydania:1.
Dostupné na stiahnutie  
Informácie o dostupnosti

Posledná zmena:

EPUB MOBI PDF
Vaša cena: 16,99 € (vrátane DPH)
Bežná cena:19,99 €
Ušetríte: 3,- € (zľava 15%)
  • Informuj priateľa

Obsah knihy: Slzy z jantáru

Emotívny román o dvoch rodinách poznačených druhou svetovou vojnou, no previazaných putami lásky a odvahy, ktorý vykresľuje, akí sme všetci zraniteľní a že každý z nás sa raz môže stať pútnikom bez domova túžiacim nájsť si kúsok miesta pre život v mieri.

Keď do života Ilsinej rodiny kruto zasiahne vojna, jej rodina – aby prežila - sa musí v krutej zime pripojiť k najväčšiemu exodu v dejinách ľudstva. Narýchlo opúšťajú milovanú farmu a všetko, čo poznajú, a vydávajú sa v ústrety neistej budúcnosti. Ilse má našťastie po svojom boku mladého poľského robotníka Janusza, ktorý jej cestou rozpráva prekrásne ľudové rozprávky a pomáha jej tak zabudnúť na zimu, hlad a vojnové hrôzy. Okrem iného jej rozpráva aj o obliehanom kráľovstve v Baltskom mori a o jantárových slzách kráľovnej so zlomeným srdcom.

V tom istom čase sa Arno a jeho mama snažia utiecť pred pomstychtivou ruskou armádou a skrývajú sa v ruinách starého sídla v nádeji, že po skončení vojny sa znova stretnú so zvyškom svojej rodiny. Nakoniec sa však aj oni musia vydať na neistú cestu do neznáma. Ich jediným majetkom sú dve malé náušnice v tvare jantárových sĺz, ktoré sa stávajú symbolom spolupatričnosti a nezlomnej vôle žiť a hľadať svoje šťastie na zemi.

Detaily o knihe

Názov: Slzy z jantáru

Originálny názov: Tears of Amber

Objednávací kód NADBK104338

Zobraziť podrobnú špecifikáciu

Hodnotenie čitateľov

Veľmi originálne spracovanie 2.sv.vojny (Ivana Kováčová, 31.10.2022) Odpovedať

príjemné čítanie
Zoznamujeme sa s Ilse a s Arnom, deťmi, ktoré sa narodili krátko pred vojnou. Žili v Prusku v skromných podmienkach a s každodenným pocitom hladu. Obdobie vojny tu sledujeme detskými očami, na otázky nedostávali odpovede, nedovolili si neuposlúchnuť rodičov a všetkých dospelých, lebo tak ich to naučili. Žili v neustálom strachu pred sirénami, nevedeli čo znamenajú, nechápali, prečo ženy od vyvesených zoznamov odchádzali uplakané. Či už v škole, prostredníctvom rádia alebo letákov vštepovali deťom nenávisť voči Židom a Poliakom, ktorých definovali ako podľudí. Ilsini rodičia v snahe ochrániť deti pred bombardovaním poslali Ilse a jej staršiu sestru k tete do Východného Pruska. Jedinou radosťou v Ilsinom detstve boli príbehy siroty - poľského robotníka Janusza. Prostredníctvom jednotlivých členov rodín, či už nemeckých, pruských alebo cez poľských robotníkov môžeme vidieť rôzne pohľady na vojnu samotnú, ako aj na neohrozeného "vodcu". Muži bez rozdielu veku boli povolaní do bojov, slabí a chorí vrátane detí "záhadne" zomierali. Vojnou žili všetci. Muži v bojoch so zbraňami, ženy v snahe chrániť svoje deti, starcov, zvieratá a malé zásoby potravín a teplého oblečenia pred vojakmi, dezertérmi, pred každým. Strata príbuzných zasiahla každého. Jediným cieľom bolo prežiť. Aj napriek vzájomnému povzbudzovaniu prestávali ľudia veriť. A keď sa vojna oficiálne skončila, nemecké rodiny na úteku sa stali na pôde svojej vlasti nepriateľom. Zostarli, boli unavení, niektorých zajali, niektorí zomreli, niektorí mali šťastie a po čase našli svojich príbuzných. Ako sa prepojili osudy postáv a prečo kniha nesie názov Slzy z jantáru sa dozviete po jej prečítaní. Síce veľmi smutnej, ale napísanej na základe skutočných udalostí. Kniha je ďalšia z obdobia II. svetovej vojny, ale podaná z iného, pre mňa úplne nového pohľadu, a preto bola pre mňa neuveriteľne zaujímavá. Preto ak máte radi vojnové príbehy, ale v poslednej dobe vám mnohé pripadajú podobné, určite porozmýšľajte nad prečítaním tejto. Okrem opísaných hrôz vojny príbeh ponúka aj mnohé zaujímavé myšlienky, nad ktorými budete ešte dlho premýšľať.

Boľavé, ale dokonalé (Katarína, 30.10.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam
Zo začiatku som sa nazdávala, že do Sĺz z jantáru sa mi nepodarí dostať s takou ľahkosťou ako do Bzukotu včiel, keďže mi prvých pár stránok robilo celkom problém. Rozprávanie mi prišlo priveľmi chaotické, Sofía Segovia akoby robila všetko pre to, aby čitateľa zmiatla, no tento pocit sa vytratil priam nadzvukovou rýchlosťou a potom prišlo už len vychutnávanie si príbehu. Aj keď vychutnávanie zrejme nebude to správne slovo, nakoľko dej je nesmierne smutný, osudy hlavných postáv sú poznačené druhou svetovou vojnou. Nezostalo im iné, len opustiť svoje domovy. Prišli o pocit bezpečia a musia putovať ďaleko do spárov nejasnej budúcnosti. Mňa čítanie absolútne zasiahlo a to aj napriek tomu, že Sofía si skutočne dala záležať na tom, aby podala svoj príbeh čo najpoetickejšie, čo najkrajšie a čo najmenej bolestne, avšak niektoré bolesti sa nedajú ukryť ani za neviem aké hrubé vrstvy pekných slov. Autorke sa podarilo vydolovať zo mňa dávku sentimentu, smútku, ale aj radosti z malých víťazstiev. K Ilse som si takmer okamžite vybudovala vzťah, niekedy, keď išlo do tuhého, som ani nedýchala, vždy som bola pripravená byť pri nej a posúvať ju príbehom ďalej. Za mňa je toto jedna z najboľavejších a zároveň najnádhernejších kníh, aké som kedy čítala. A to som ich prečítala už ozaj veľa.

Vojna očami nemeckého obyvateľstva. (Tatiana, 25.10.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam
Na začiatku som mala mierne obavy, či sa knihou prelúskam. Pravidelne v knihách s množstvom postáv narážam na svoje kapacitné limity z hľadiska spracovania čo, kde, kto, s kým, jak a kedy... Nenechala som sa však odradiť a spravila som dobre. Tento príbeh nemá - nazvem to pri všetkej úcte "tradičný koncept/kostru príbehu z obdobia vojny". Ako bežný čitateľ som bola viac-menej zvyknutá hlavne na príbehy preživších z tej opačnej strany. Autorka nám však ponúkla príbeh dvoch nemeckých rodín. Pozrela sa teda na vojnu aj z pohľadu civilného obyvateľstva nepriateľského štátu - Nemecka. Čo sa mi páčilo na autorkinom štýle asi najviac bolo to, že neidealizovala a nesnažila sa umelo hrať na city. Popísala realitu presne takú, aká bola. Hoci bol príbeh fiktívny, tak mal reálny základ v skutočnom osude dvoch ľudí, ktorých poznala. Štýl autorky bol síce chaotický, no na jej odbiehanie v čase a priestore a častú zmenu rozprávača príbehu som si neskôr zvykla.  Na necelých 500 stranách autorka popísala vojnu z pohľadu mužov, ktorí verili, bojovali, strácali... I optikou žien, ktoré dúfali, strachovali sa, obetovali sa pre dobro svojich potomkov... Zaujímavé boli aj pohľady detí - nevinnosť, odhodlanie a žiaľ i nutnosť príliš rýchleho dospievania a absencia detstva so všetkými jeho krásami a nezabudnuteľnými zážitkami. Spätne som sa aj vďaka tejto knihe vrátila k svojim predošlým hodnoteniam. Autorka totiž presne vystihla to, na čo som možno aj ja zabudla - hádzala som do jedného vreca. Zlo nie je zakódované v národe ako takom, ale v človeku, v jednotlivcovi. Preto ma mrzí, ak som niekedy neprávom obvinila celý národ, keďže nositeľom zla a krutosti nie je národ, ale jednotlivec. Boli Nemci a Nemci. A práve to v tejto knihe autorka dokonale vystihla. Aj Nemci sa totiž v tomto príbehu stali utečencami a nevítanými vo vlastnej krajine... Na strane druhej však aj na príklade Zivilarbeiterov poukázala na to, že hlad po pomste kazí charakter (Radósz) a že vinní sú tí, ktorí sa nechajú rozožrať nenávisťou, predsudkami či slepo nasledujú ideológiu...  Príbeh mal naozaj nie málo silných momentov. Mne osobne veľmi prirástol k srdcu Zivilarbeiter Janusz - Poliak, ktorý sa bál Rusov a ktorý prišiel veľmi skoro o rodinu. Tú však neskôr našiel tam, kde to ani nepredpokladal. Predstavovala som si ho ako láskavého obra s takými tými jemnými vrásočkami okolo oči a láskavým i keď možno občas neprítomným pohľadom a s obrovskými rukami - ktoré síce možno pôsobili nebezpečne, no hriali... Krásnymi postavami boli aj Arno - mladík, ktorý túžil byť mechanikom a ktorý priam nasával každé slovo a gesto svojho otca pri práci s drevom. Rovnako krásnou postavou bola aj Ilse - dievčatko, ktoré veľmi skoro muselo zabudnúť na huncútstva a detskú nevinnosť a vymeniť ich za zodpovednosť a krutú realitu. Veľmi smutnou kapitolou boli útržky zo života otca bojujúceho vo vojne. Zranenia nielen na tele, ale hlavne tie na duši... Telo sa zahojí, možno vám ostanú jazvy či následky, no duša sa úplne vyliečiť nedá.. Posttraumatický šok a závislosti boli ďalším a nie ľahkým bojom, v ktorom sa ocitlo mnoho veteránov... Preto vám naozaj pri mnohých kapitolách v knihe nielen stisne srdce, ale sa aj rovnako ako hrdinom v príbehu zlomí na milión kúskov... Straty na životoch, strata identity, strata domova, strata duševného i fyzického zdravia. Vojna vždy iba berie... Jedna vec mi však vŕtala v hlave... Názov knihy. Hoci príbeh vyrozprávaný Januzsom možno čosi napovie. Príbeh o Jurate - litovskej bohyni Baltiku. Podľa legendy sa nesmrteľná bohyňa Jurata zamilovala do prostého, smrteľného, no pohľadného rybára Kastytisa. Keď sa o tom dozvedel boh hromu, tak jej podmorský zámok Amber zničil, Kastytisa zabil a bohyňu uväznil. Jurata svojho milého oplakávala a jej slzy sa menili na jantár a vyplavovali sa na brehy Baltského mora. Jej trúchlenie a žiaľ vraj trvajú dodnes a jej smutný nárek sa ozýva po celom mori... Túto legendu som matne poznala už pred tým, ako som sa do knihy začítala. Jantár mal v tomto príbehu svoje opodstatnenie a preto je aj v jeho názve. Jantáru je totiž pripisovaná očistná sila - dokáže vraj telo nabiť pozitívnou energiou, zbavovať ho stresu a napomáhať rýchlejšej regenerácii tela i duše a chrániť jeho nositeľa pred zlými snami. Je tiež kameňom nádeje. A práve nádej bola tým, čo koniec tohto smutného príbehu priniesol.  Slzy z jantáru ma naozaj prevalcovali. Nie, nepreháňam. Autorka totiž do tohto príbehu vtesnala všetko utrpenie, ktoré prináša vojna, no zamerala sa na civilné nemecké obyvateľstvo. Poukázala na fakt, čo dokáže strach, nenávisť, predsudky i slepá dôvera ideám človeka, ktorý využil frustráciu a hnev svojho národa... Nádej však bola tou esenciou, ktorá nakoniec mnohých zachránila a zachovala v nich to ľudské. Preto je veľká škoda, že človek príliš rýchlo zabúda a že čiarky na mape či vidina moci sú mu častokrát prednejšie a sú preňho hodnotnejšie ako život, pokoj a mier... 5/5.

Bez slov (Veronika Posová, 6.10.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam
Táto kniha sa mi hlboko zapísala do mysle, do srdca a zanechala stopu aj na duši, pretože emócie, ktoré vo mne čítanie vyvolalo vyvierali celým príbehom ako gejzír. Kniha je z obdobia druhej svetovej vojny, no nie je z pohľadu židov, prípadne z pohľadu tých, ktorí bojovali proti Nemecku, ale naopak, ukazuje nám, že aj v Nemecku boli rodiny, muži aj ženy, ktorí s vojnou nesúhlasili a odsudzovali ju, no jej hrôzy museli znášať. Príbeh je práve o dvoch takýchto rodinách, kde sú v centre diania deti - Arno a Ilse. Práve príbeh vojny očami detí je to, čo si ma naplno získalo, pretože autorke sa podarilo do slov preniesť detskú nevinnosť v centre vojny, čo často čitateľovi naženie slzy do očí - deti totiž nechápali, že pri bombardovaní ide o život, na úteku do krytu sa snažili nezničiť si topánočky, lebo mama im povedala, že im musia vydržať. Napriek tomu ich sila, túžba postarať sa o rodičov, súrodencov v tak mladom veku bola obdivuhodná. Aj keď bol príbeh predovšetkým fikcia, verím, že to tak mohlo byť. Koniec koncov, vojna si vždy berie nevinných, a kto aj prežil, ostal navždy poznačený hrôzami - tak, ako aj tu. Autorka sa totiž venuje aj následnej depresii, či závislosti, ktorú prežívali muži po návrate z frotnu. Autorka si zachovala svoj štýl ako v knihe Bzukot včiel - opisy, emócie, miestami magickosť, no bol to úplne iný príbeh. Nebála sa však ani zabiť postavy, ku ktorým ste si počas čítania vytvorili vzťah, pretože taká bola vojna, brala tých, ktorých niekto miloval. Zo začiatku sa orientuje ťažšie, no čím viac čítate, tým viac prežívate príbeh rodín na úteku, cítite sa byť ich súčasťou a bolí vás každá prekážka, ktorá ich postihne. A po dočítaní si uvedomíte, že nie "Nemci" sú tí zlí, pretože nie všetci Nemci vojnu podporovali, ale ľudia, ktorí sa tešili z tohto neprávia sú plne zodpovední za rozbité rodiny, za smrť otcov, matiek a detí, ktorí padli za choré ideály. Nádherná, no bolestivá kniha. Určite odporúčam.

Jesenné čítanie (Veronika, 5.10.2022) Odpovedať

vrelo odporúčam
Ideálne čítanie na sychravé jesenné dni je pre mňa kniha z obdobia 2.sv. vojny. Presne v tomto období ju viem precítiť a vžiť sa do nej predsa len o niečo viac, ako inokedy. A jednou z takýchto kníh je aj "Slzy z jantáru". V tomto príbehu zablúdime do vojnou zmietaného Pruska a zoznámime sa s dvomi rodinami, ktorých osud kniha zmapuje od detstva Arna a Ilse až po ich neľahký osud, ktorému sa budú musieť podvoliť. Príbeh je fiktívny, ale čiastočne inšpirovaný skutočnosťou, čo mňa v knihe vždy poteší rovnako ako aj to, že je rozprávaný z rôznych pohľadov postáv. Na začiatku knihy som mala pocit, že absolutne netuším, o čo v knihe ide. Siahodlhé opisy, milión zložitých mien a postáv ma neustále miatli, ale presne v tom je autorka geniálna, že po určitom čase všetko dáva zmysel a vám sa vyjasní a poviete si len "geniálne". Vďaka tomu sa čitateľ má šancu stať plnohodnotnou súčasťou knihy a vžiť sa tak do deju. Ak ste čítali aj Bzukot včiel, určite viete, čo mám na mysli. Kniha je nádherná. Precítene napísaná plná lásky a silného puta rodiny, ktoré im dodáva silu, ale aj plno bolesti a smútku, ktorou toto obdobie poznačilo aj nemecké rodiny. Mier a pokojný život, to si akosi zabúdame vážiť a pri týchto príbehoch si to vždy uvedomím.

Pridajte svoj komentár


(nebude zverejnený)
Koľko je štyri plus deväť?

V odpovedi prosím používajte iba číslice.

Knihy

Výber žánrov

Beletria pre dospelých

Cestovanie, mapy

Česká literatúra

Deti do 10 rokov

Deti nad 10 rokov

Fond na podporu umenia

Jazyky, vzdelanie

Literatúra faktu

Odborná literatúra

Populárne náučná pre dospelých

Slovenská literatúra


Darčekové predmety a ostatné

Hovorené slovo

Hudobné CD

Knihy na počúvanie

Počítačové hry a aplikácie

DVD



x