Čo okom nevidíš

Neviem, či niekto pri pohľade na túto knihu a po prečítaní anotácie, dokáže odhadnúť, akú knihu dostane. Samozrejme, aj ja som mala svoju predstavu a isté očakávania, tie však boli úplne odlišné od toho, čo som si nakoniec prečítala. Niekedy to môže viesť k sklamaniam, inokedy, ako v tomto prípade, je to veľmi príjemné prekvapenie. Musím priznať, že prvá polovica knihy sa mi čítala pomerne ťažko. Autorka mala hlavnú myšlienku, ktorej sa držala, ale neustále od nej odbočovala k veľmi náhodným a drobným príhodám a spomienkam jednotlivých postáv. Z toho dôvodu sme v deji neustále skákali a príbeh si nedokázal udržať moju pozornosť. Ako som ale postupne spoznávala všetky postavy a ich veľmi špecifické povahy, príbeh som si obľubovala stále viac a viac. Až som sa na koniec od neho nemohla odtrhnúť a knihu som odložila až po prečítaní poslednej stránky. Autorka má špecifický štýl, v pár knihách, ktoré patria medzi moje obľúbené, som sa s podobným už stretla, ale aj tak je svojím spôsobom veľmi originálny. Páčil sa mi častokrát jej strohý, ale zároveň snový štýl, pri ktorom čitateľovi podsúva mnoho životných právd a zamyslení. Niekedy je príbeh absurdný, inokedy úsmevný a častokrát tak nejako optimisticky smutný. Hlavnou postavou je mladá Luisa, ale dej je pomerne rovnomerne rozdelený medzi všetky postavy a autorka pravidelne rekapituluje, kde sa ktorá postava nachádza a čo aktuálne prežíva. Vy tak máte pocit, akoby ste boli uprostred tejto "veľkej rodiny". Knihu som nakoniec dočítala s veľmi pozitívnymi pocitmi a radím ju k tým zvláštnym a špecifickým, ku ktorým sa s tým správnym duševným naladením s radosťou niekedy vrátim. Aj cez prvotné čítacie úskalia ju hodnotím nadpriemerne a aj keď v nej nájdete možno nejaké to klišé, verím, že nakoniec jej to prepáčite a so všetkými postavami sa vám nakoniec bude len ťažko lúčiť. V tomto roku je toto jedno z tých nenápadných, ale o to väčších prekvapení. Veľmi odporúčam!