Dym v očiach

Toto je kniha, ktorú neviete, že chcete čítať… :) Veď čo si budeme, každého to raz čaká… Dym v očiach vás vezme na výlet do krematória, kde zistíte, čo všetko sa s vami bude diať, keď to už budete mať za sebou. Caitlin Doughty prináša zaujímavú, miestami drsnú, no úprimnú a citlivo spracovanú reportáž o tom, pred čím mnohí tak usilovne zatvárame oči. Vysvetlí vám to ako kamoška, ktorej sa nehanbíte opýtať čokoľvek. A teda pýtať sa nemusíte asi nič, Caitlin vám, s humorom sebe vlastným, osvieti aj to, čo ste netušili, že by vás mohlo zaujímať. Rôzne kultúry pristupujú k smrti a pochovávaniu svojich blízkych inak. My máme tiež svoj spôsob, no nie vždy to bolo takto. V minulosti sa o zosnulých starala najbližšia rodina - umyli aj obliekli nebožtíka do šiat, pripravili ho na poslednú rozlúčku a pochovali. Dnes málokto z nás umrie doma, častejšie poslednýkrát vydýchneme v nemocnici a k slovu a “špinavej robote” sa dostáva pohrebná služba. Táto naša “vymoženosť” si však berie svoju daň. “Ak rozkladajúce sa telá zmiznú z nejakej kultúry (to sa nám stalo), ale zároveň ich treba na to, aby tá kultúra ovládla svoj strach zo smrti (to potrebujeme), čo sa s tou kultúrou stane, keď tie telá nemá? Nejde o hypotézu, presne v takejto kultúre žijeme. V kultúre popierania smrti.” Caitlin Doughty nám chce touto knihou ukázať, že smrť patrí k životu a nemalo by byť tabu o nej rozprávať. Ani o tom, čo sa stane s vašim telom, s vašimi najbližšími, aké sú možnosti posledného odpočinku a že naozaj nemá zmysel tváriť sa, že smrť sa nás netýka a vytesňovať ju niekam preč, kde nie je na očiach. Ľudstvo je totiž posadnuté mladosťou, prirodzené starnutie nás desí. “Ročne minieme na prípravky proti starnutiu 100 miliárd dolárov, zatiaľ čo 3,1 milióna detí do 5 rokov umrie od hladu.” Táto kniha vám možno v mnohých ohľadoch otvorí oči. A musím ešte vyzdvihnúť skvelý preklad Marianny Bachledovej.

Hovoriť o smrti priamo by nemalo byť tabu. Smrť je súčasťou života, nech to už znie akokoľvek. Rodíme sa s tým, že raz zomrieme. Každú sekundu umrie na svete x ľudí a x sa zas narodí. Hovorí sa tomu kolobeh života. Caitlin Doughty sa na túto tému pozrela naozaj nezvyčajným spôsobom a bez servítky. Smrť totiž prehliadame, zatvárame pred ňou oči a doslova ju ukrývame. Stal sa z nej bubák. Bolo pre mňa naozaj zvláštne naraziť na osobu, akou je autorka. Respektíve to, ako na mňa zapôsobila. Nepripadala mi ako podivínka "ocukrovaná" prachom z krematória ani ako gotická morbiďáčka so zvláštnou úchylkou obdivovať 50 odtieňov nekrotickej pokožky. Každý z nás je svojim spôsobom v niečom divný. Ja napríklad nezjem kraj z koláča, lebo ma z toho striasa, nezaspím, ak mám gombíky z periny blízko ksichtu a hada sa bojím aj na obrázku. Autorkin štýl mi bol asi aj preto veľmi blízky - nevtieravý, úprimný, vtipný a prirodzený. Dokázala nonšalantne, no zároveň i s pompou opísať aj tie najdivnejšie prípady, ktoré zažila, keď pracovala v krematóriu. A páni moji, tá teda mala žalúdok. Hanbím sa to priznať, ale keďže asi spadám do kategórie divných a uletených, tak je jasné, že aj napriek vážnosti danej témy som sa rehotala ako chipmunk, ktorý si fetol prepotené, týždeň nosené ponožky. V reálnom živote by sme možno aj boli kamošky a spriaznené duše a trkotali by sme pri tekvicovom latéčku. Milujem ľudí, ktorí sa neberú vážne a ktorí dokážu s humorom rozobrať hocičo a napumpovať vás pozitivizmom. Caitlin Doughty má teda u mňa jedno fajnové pivo za perfektný čitateľský zážitok. Ak vás zaujíma ako funguje tokár - balzamovací excalibur, či mŕtvi žmurkajú, prečo sú sekundové lepidlo, "arašidové maslo" a potravinová fólia nevyhnutnou výbavou pracovníkov v pohrebníctve, prečo nám zidealizované rozprávky spôsobujú depky alebo kde sa nachádza Disneyland smrti, tak túto knižku berte. Dokým ešte je! Autorka pridala aj niekoľko echt brutálne zaujímavých, častokrát nepochopiteľných či popod fúzik úsmešných funebráckych reálií z viacerých kútov sveta. Váš pohľad na lasagne a korytnačky sa možno zmení, no aspoň nezomriete v sladkej nevedomosti. Popísala tiež svoju dá sa povedať cestu a motiváciu k tomu, aby svoj život venovala práve... smrti a kariére v tomto priemysle. Prosím si viac takýchto sarkastických kníh prýštiacich čiernym humorom. Viem, že sa tu istotne nájdu zošnurovaní frfľoši, ktorí ohundrú tieto moje tliachaniny i danú knihu, no ak patríte k zvedavým čitateľom bez predsudkov, so zmyslom pre humor a s odvážnym a mocným žalúdkom, tak vám ju bilboardujem do pozornosti. Creme de la creme pre morbiďákov. Asi je to jasné. 5/5* a kľudne aj viac.

Každé dievča si zapamätá prvú mŕtvolu, ktorú holilo - touto vetou sa začína trošku morbídne a pre niekoho určite aj pomerne bizarné, no napriek tomu veľmi zaujímavé a podnetné čítanie o tom, čo čaká každého z nás. Smrť či umieranie je neodškriepiteľnou súčasťou našich životov, každého púť sa raz skončí. Caitlin Doughty vás prostredníctvom tejto knihy vezme do krematória a mnohokrát veľmi vecne a niekedy aj s primeranou dávkou čierneho humoru vám porozpráva, ako to tam vlastne chodí. Ako sa spaľujú mŕtve telá, ako prebieha balzamovanie, či skrášľovanie nafúknutých a opuchnutých tiel ... Vezme vás napríklad aj do minulosti, keď vrcholil hon na čarodejnice, alebo s ňou nakuknete ku kmeňu, ktorého súčasťou pohrebného rituálu bol kanibalizmus. Prezradí vám rôzne pikošky a zaujímavosti, na ktoré by ste sa chceli (a možno aj hanbili) alebo by vás ani nenapadlo takej pohrebáčky opýtať. Nebojte sa, hoc je téma smrti určite jednou z tých najťažších pre strávenie, nebudete sa pri jej čítaní cítiť deprimovane (možno až na pasáž s bábätkami, to sa mi čítalo ozaj ťažko, no aj taký vie byť život). Áno, Caitlin vás konfrontuje s vlastnou smrteľnosťou, pretože ako aj sama v knihe hovorí, jej cieľom je okrem iného naučiť ľudí čeliť strachu zo smrti a zmieriť sa s tým, že raz sa pominú nielen naši najbližší, ale aj my. No jej zmysel pre humor a najmä empatia a ľudskosť, s akou vám o svojich zážitkoch a myšlienkach porozpráva, vo vás prebudí skôr pozitívne, ako tie negatívne emócie. . Veľmi originálna kniha, ktorá vás zaujme hneď od prvej strany a má veľký potenciál zmeniť váš pohľad na smrť. . A pochvalu si zaslúži nielen autorka, ale aj prekladateľka Marianna Bachledová