Čaro jednoduchého života

"Vždy som vedela, čo je sťatie: keď je človek spokojný s tým čo má, a sám seba prijíma takého, aký je." Už samotný názov knihy výstižne predurčuje jeho hlavnú myšlienku. V čom je "čaro" života s prívlastkom jednoduchý. Čitateľ cíti od prvých riadkov inakosť príbehu. Marie de Bremis. Ovčia Marie. Najdúch. Vychovávaná starým pastierom. Žije v lone francúzskej prírody. Bez elektriny. Vody. Čas sa zastavil. Zrazu. Zažije lásku. Bolesť pôrodov. Detské objatia. Vojnu. Choroby. Smrť vlastného dieťaťa, manžela. Marie, napriek všetkým útrapám ostáva naďalej skromná, pokorná, vyrovnaná. Kniha je písaná formou spomienok Marie od jej narodenia až po starobu. Pohľad na život je jednoduchý, miestami až nepochopiteľne pokojný, skrz životných udalostí, ktoré hlavná postava zažíva. Pokora, ktorá sála z Marie je priťahujúca, ba až vyžarujúca na čitateľa. Vnímanie prírody je fascinujúce. Miestami máte pocit, že práve ste to vy, kto pije čerstvé mlieko z vemien oviec, leží v tráve vpíjajúc jej vôňu. Vzťah ľudí je, na dnešnú konzumnú dobu, empatický. Nedokonalosti ľudí Marie neodsudzovala, práve naopak prijímala s citom. Ani na sklonku života necítila hnev. Pastierka oviec sa do poslednej minúty svojho bytia tešila. Ďakovala za celý svoj život a za všetko, čo mala. Pri čítaní knihy musíte hľadať skrytý poklad. Ak ho nájdete, pochopili ste inakosť príbehu. Hodnotenie: 5/5