Najtemnejší úsvit

V čase, keď je Charlotte študentka medicíny, jej v parku unesú syna Lucasa. Nechala ho chvíľu samého, kým dávala prvú pomoc inému dieťatku. Keď sa otočila, jej polročný syn bol preč. Nikdy sa nenašiel. Ani živý, ani mŕtvy. Charlotte je najlepšia pneumologička v Amerike. Jej jediná podmienka pri práci je, že nelieči deti. Na druhej strane je tu vdovec Porter. Otec dvoch detí. Jeho syn Travis má silnú astmu a chce mu zabezpečiť tú najlepšiu starostlivosť. Hoci vie, že Charlotta deti nelieči, chce to skúsiť. Netuší však, že v jej očiach uvidí niečo, čo sa ona snaží skryť. Smútok, pretvárka, temnota. Porter sa preto rozhodne, že nebude žiadať Charlotte o liečbu pre syna. Bojí sa, že ju stratí. Ich vzťah tak nadobudne iný rozmer. Je plný vášne a dôvery. Ani jeden z nich sa nepýta na tajomstvo toho druhého. Lenže ich život a minulosť sa nečakane prepletie.
Prežil si peklo, no vďaka jednému obedu, jednej večeri a pol hodine v jeho náručí sme sa zblížili.
To stačilo.
A keď za sebou zavrel dvere, zmierila som sa s tým, že to bude musieť stačiť.
No nestačilo.
Od toho dňa úsvity ešte viac potemneli.

Na knihu som sa tešila a nebola som sklamaná. Bola som vtiahnutá do deja hneď od prvej kapitoly. Určite na tom veľkú úlohu zohral aj fakt, že som matka. Neviem si ani predstaviť, že by som sa na chvíľu otočila a kočík s bábätkom by bol preč. Aj napriek tomu sa mi kniha čítala veľmi dobre. Neľahké osudy oboch hrdinov sú opísané s ľahkosťou. A aj keď sa vám to možno bude zdať zvláštne, tak som sa pri knihe aj dosť často pousmiala. Rozhovory aj textové správy medzi Charlotte a Porterom sú vtipné. Sarkazmus milujem a tak ma tento typ humoru veľmi potešil aj v knihe. Navyše sa sem hodil.

Kniha je určená pre ženy. Svedčia o tom aj vášnivé a dosť pikantné pasáže. Avšak pokiaľ by som ju mala vystihnúť jedným slovom, bola by to temnota. Práve tá spája hlavné postavy a každý z nich sa s ňou vysporiadava inak. Pri čítaní zažijete niekoľko zvratov. Knihe tak nechýba napätie a vzrušenie.

Na knihe ma hnevá iba jedna jediná skutočnosť. Ide totiž o dvojdielny román, pričom druhá časť ešte nevyšla. A ja by som tak veľmi chcela vedieť ako bude príbeh pokračovať. Pri dvojdielnych románoch som už poučená od Hanky Repovej. Pri nej tiež musím hneď čítať ďalšiu časť a tak si vždy počkám, kým sú vydané oba diely. Pri knihe Najtemnejší úsvit som nečakala, že ma až tak veľmi vtiahne do deja a už vôbec som si nemyslela, že koniec zostane až takto otvorený.

Viem, že si ho milovala. A viem, že by si urobila čokoľvek, aby sa vrátil. No už ho niet.

V každom prípade knihu odporúčam. Je to veľmi dobre napísaná beletria, ktorá vo vás zanechá rôzne pocity a množstvo nezodpovedaných otázok, ktoré snáď zodpovie druhá časť. Tá by mala byť vydaná o pár mesiacov s názvom Najjasnejší súmrak. Ja sa jej neviem dočkať už teraz.

Za skvelý tip na knihu aj recenzný výtlačok ďakujem Bux.sk. Na tejto stránke si môžete aj vypočuť audioukážku z knihy. Alebo prečítať úryvok.

Recenzovala: Dominika Štefčíková
https://drominickacita.sk/2019/01/26/najtemnejsi-usvit-aly-martinezova/

Študentke medicíny Charlotte unesú syna Lucasa. Stačila chvíľka nepozornosti v parku. Po desiatich rokoch je z nej pneumologička, má posttraumatickú stresovú poruchu a nedokáže pracovať s deťmi. Porter je otec malého Travisa. Chlapček má silnú astmu a chradne. Keďže Charlotte má povesť odborníčky, zúfalý otec chce, aby syna liečila ona. Charlotte je však neoblomná – žiadnych detských pacientov neprijíma. Na pikniku, ktorý každoročne organizuje jej kolega pre klientov, si Porter padne do oka s príťažlivou, dosť rezervovanou tmavovláskou. Vtedy ešte netuší, že sa zahľadel do Charlotte. Vrhnú sa do vášnivého ľúbostného vzťahu. Obaja sú poznačení tragédiami z minulosti a Porter sa trpezlivo snaží preniknúť pod Charlottin pancier. Stále sa však neodváži požiadať ju, aby Travisa liečila. Vie, že by ju stratil. Mladá lekárka sa ani po toľkých rokoch so synovou stratou nezmierila. Verí, že raz sa Lucas nájde.

"Slabiky a písmená sa nedajú uchopiť, no aj tak vám dokážu zničiť život rýchlejšie ako guľka z pištole."

Aly Martinezová má na konte viacero románov a knižných sérií, prevažne z kategórie new adult. Vyznačujú sa pútavými obálkami, so svalnatými mužmi v popredí. Najtemnejší úsvit je jej prvá kniha, ktorá vyšla aj v slovenčine. Rozhodol som sa prečítať si ju na základe zaujímavej anotácie. Musím však povedať, že slovenská obálka tejto knihy vo mne vyvolala zmiešané pocity. Knihu by som podľa spomenutej obálky zaradil do kategórie presladených kníh, ktoré sa skončia happy-endom a vývoj ich dejovej línie bude už dopredu jasný. S odstupom času, po prečítaní tejto knihy, však musím povedať, že to tak rozhodne nebolo. Hoci mala kniha niekoľko chýb, určite ju nemožno dopredu odsúdiť na základe obálky.

"City vychladnú. Posadnutosť oslabne. Pravá tvár sa nedá navždy skrývať."

V prípade Najtemnejšieho úsvitu bolo pre dejovú líniu nesmierne dôležité striedanie rozprávačov, takzvaných POV (points of view). Čitateľ sa tak oboznamuje s príbehom Charlotte a rovnako aj Portera, ktorých spojila bolestivá minulosť. Treba povedať, že autorka počas príbehu neprišla s ničím výnimočným ani originálnym, čo by ste v inej knihe nenašli. Celý príbeh ale podáva príťažlivým spôsobom a kniha sa číta veľmi dobre. Druhá polovica románu je navyše oveľa dynamickejšia než tá prvá; a smeruje k napínavému záveru, ktorý prináša množstvo ďalších otázok. Ako sľubuje anotácia knihy, Najtemnejší úsvit sa prvou časťou nekončí. Fanúšikov už čoskoro čaká pokračovanie s názvom Najjasnejší súmrak. V slovenskom preklade by mal vyjsť v máji tohto roku.

"Sedeli sme tam vyše hodiny. Držali jeden druhého. Oplakávali sme minulosť, ktorú sme nemohli zmeniť."

Najtemnejší úsvit poukazuje na dôležitosť nádeje v živote človeka. Neraz sa totiž hlavné postavy dostávajú do náročných situácií, a majú pocit, že sa im všetko rúca pred očami. Obdivuhodná je však ich sila bojovať ďalej a nevzdávať sa. Na knihe som ocenil viaceré pekné myšlienky, ktoré boli hodné zamyslenia. 

Podľa literárnych kritikov je Najtemnejší úsvit najlepšou autorkinou knihou. Podľa mňa bola iba oddychovým čítaním, ktoré vám spríjemní voľnú chvíľu, avšak nijako nenadchne. Neprináša totiž nič, čo by ste nenašli aj v iných knihách tohto žánru. Kladne hodnotím najmä vykreslenie postáv a posolstvo knihy. Negatívum vidím v slovenskej obálke a v prvej polovici románu, ktorá obsahovala viaceré hluché miesta. Ako už bolo uvedené, pokračovanie by malo vyjsť v máji 2019. 

Recenzoval: Dominik Petriska

Zhrnutie, ktoré som potrebovala ja predtým, ako som si knihu vybrala. Ani neviem prečo, ja som z nej predtým, ako som sa pustila do jej čítania, mala úplne iný pocit. Myslela som si, že to bude skôr psycho-thriller, kde nebudem vedieť odhadnúť hlavných hrdinov a koniec ponúkne absolútne prekvapivé vyvrcholenie. Škoda, že som ju neodhadla lepšie, pretože takto som vôbec nebola jej cieľovkou.

V knihe sú striedané kapitoly z pohľadu dvoch hlavných hrdinov. Charlotte, ktorej uniesli dieťa a doteraz sa z toho nemôže spamätať. Ostatným deťom sa vyhýba, nenadviazala nový vážny vzťah, plne sa venuje svojej práci lekárky. Porter je otcom dvoch detí. Manželka zomrela pri autonehode a jemu zostala úloha postarať sa o ťažko chorého  syna Travisa. Snaží sa dostať k Charlotte a presvedčiť ju, aby práve ona liečila jeho syna, pretože je široko-ďaleko vychýrenou odborníčkou. Okamžite ho však očarí natoľko, že sa bude snažiť nadviazať s ňou vážnejší vzťah. Musia čeliť ťažkým prekážkam, no navzájom sú si oporou. Až kým nevyjde pravda najavo....

Zúfalstvo matky, ktorá prišla o dieťa je určite neopísateľné a je cítiť na každej stránke knihy. Niet sa preto čo čudovať, že Charlotte je utrápená a nevyrovnaná a koniec koncov celkom nepríjemná a nesympatická hlavná hrdinka. Akoby si ani nechcela dovoliť ďalej žiť z dôvodu, že nedokázala zabrániť takejto tragédií. Porter si vyčíta, čo sa stalo jeho manželke a je plne oddaný deťom a svojej práci. Už ani len nedúfa, že by stretol niekoho takého, ako je Charlotte.

Kniha je určená pre všetky ženy, ktoré majú rady tragické udalosti v životoch hlavných hrdinov a postupné sledovanie rozvíjajúceho sa vzťahu medzi nimi. Užijú si tu určite mnohé romantické vyznania a ku koncu aj pár horúcich chvíľok.

Dej je jednoduchý, z toho dôvodu má aj samotná kniha len niečo cez 250 stránok. Čítanie je nenáročné, pri dostatku času ju zvládnete prečítať za jedno popoludnie. Je príjemná na oddych, ale nič prepracované a výnimočné od nej nečakajte. Aj keď sa autorka snažila čitateľa držať v napätí a predostrela viaceré nevyjasnené udalosti a tajomstvá, pre mňa bola kniha veľmi jednoznačná. Od začiatku som vedela, ako sa to celé skončí. Zaradila by som ju medzi priemer. Neurazí, ale ani nenadchne. Pomerne prvoplánový román. Napriek tom ale verím, že keď si ho prečíta čitateľka, ktorá má podobný žáner v obľube, bude veľmi spokojná. 

Recenzovala: Ivana Kováčová
http://elliesbookverse.blogspot.com/2019/02/najtemnejsi-usvit-recenzia.html