Deň, keď si zmizol

Okrem tejto základnej príbehovej linky nám autor ponúka aj Simonove spomienky z detstva a čitateľovi tak predostiera otázku, či je zlo vrodené a jednoducho je v človeku už od narodenia, alebo je výchova hlavným faktorom formovania ľudskej osobnosti.

Len veľmi ojedinele narazím na knihu, kde by mi bol hlavný hrdina tak veľmi nesympatický ako tu. Simon mi od prvej strany išiel na nervy. Jeho ľutovanie, podozrievanie a detinské správanie by si zaslúžilo poriadny preplesk a aj keď som si počas celého čítania nebola celkom istá, či aj Catherine nenesie časť viny na tom, ako sa Simon správal, ľutovala som ju. Výborne vykreslená ľudská sebeckosť a bezohľadnosť.

Catherine naopak, zo začiatku možno trochu rozmaznaná manželka, vyzrela v ženu, ktorá sa ale nenechala zničiť ani nepríjemnými a neopodstatnenými obvineniami. Aj keď bola miestami zúfalá, nevzdávala sa a znovu sa dokázala postaviť na nohy. Či už si to potrebovala dokázať sama pred sebou alebo to robila pre svoje deti.

Niektoré pasáže knihy mali veľmi stiesnenú atmosféru a doslova na vás dýcha zúfalstvo z každej strany. Inde na vás čaká úplne narušené zmýšľanie jedinca a nevyrovnaný vzťah samého pred sebou. Ku koncu, keď sa odkrývalo z minulosti stále viac a viac, doslova do vás preniknú dôsledky ťažkých chorôb a na čitateľa to môže pôsobiť až depresívne.

Deň, keď si zmizol je výbornou ukážkou toho, aká dôležitá je komunikácia a dôvera vo vzťahu. Tu však prevládajú staré krivdy, nedorozumenia a pochybnosti. Miestami poriadne psycho a naopak inde celkom poučný príbeh, ktorý si svojou uveriteľnosťou získa určite nejedného čitateľa. Aj keď vás možno záverečné odhalenie až tak nešokuje, ja oceňujem, že bolo reálne a celý príbeh bol viac uveriteľný a skutočný. Konečne žiadny pokus o veľký WAU efekt, z ktorého nakoniec autor aj tak nevie vykorčuľovať. Dôstojné ukončenie príbehu dvoch nešťastných ľudí, ktorý mohol prebiehať vlastne úplne inak.

Moje hodnotenie:

Recenzovala: Ivana Víteková
http://elliesbookverse.blogspot.com/2019/11/den-ked-si-zmizol-recenzia.html

Dokonca sa to nepodarilo ani tým, ktorých uniesli mimozemšťania (Ufóni), vždy ich poctivo vrátili späť. Tak nejako podobne sa to odohralo aj tu, chýbali len Ufóni a nebolo to ani z vôle božej... 

John Marrs bol donedávna londýnskym novinárom na voľnej nohe. Jeho prvým románom v roku 2013 bol "The Wronged Sons" (Zlí synovia). Neskôr ho prepracoval a vydal znova pod zmeneným názvom "When You Disappeared" (u nás "Deň, keď si zmizol"). Okrem toho napísal dodnes celkom  5 kníh (až po piatej knihe začal pracovať ako spisovateľ na plný úväzok). Jeho najnovší román "The Passengers" mal vyjsť v USA v tomto roku a podľa ďalšieho sa nakrúca televízny seriál.

Cathrine ostane sama s tromi malými deťmi, keď jej manžel Simon z ničoho nič zmizne. Zmizne bez jedinej stopy, dokonca aj jeho peňaženka, doklady a kľúče od domu ostanú ležať tam kde obvykle. Trvá to celých 25 rokov a Cathrine stále nevie, či ho uniesli, alebo sa stal obeťou nehody. Po niekoľkých rokoch ho úradne vyhlásia za mŕtveho a usporiadajú mu pohreb na miestnom cintoríne.

Cathrine  to nemá ľahké, ale všetko zvláda. Celý čas si kladie zásadnú otázku (spolu so mnou): "Prečo?" Prečo sa stalo to, čo sa stalo. Až nakoniec sa dozvie pravdu (aj ja). Simon žil celých 25 rokov bezstarostný život na rôznych miestach sveta a nevyhýbal sa ani podvodom a násiliu. Prečo? Chvíľami sa zdá, že to má v génoch, ale musí tam existovať aj nejaká bezprostredná príčina. 

Keď som v rámci rodiny rozprával tento príbeh, dostal som otázku: "Prečo, aký je zmysel takýchto románov?" Nevedel som odpovedať, možno o 25 rokov pochopím...

Dali by sa vymyslieť všelijaké morálne poučenia, ale hádam je pre čitateľa postačujúce napätie a zábava pre voľný čas. Z tohto pohľadu som sa tejto knihy držal až do konca, vždy keď to bolo možné. Z hľadiska formy jej nemám čo vyčítať. Žiadne poznámky, žiadne citáty (múdrosti)... Snáď len toľko - Cathrine svoj dom neopustila, ale žialila za domovom a hrozila sa nocí... 

Recenzoval: Jozef Javurek
https://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/519983/ked-si-zmizol.html