Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej

Túto sériu som si chcela prečítať už veľmi dlho. Kedysi som videla film (už si ho síce poriadne nepamätám), ale mám pocit, že sa mi vtedy páčil, takže som bola zvedavá, aké budú knihy. Mala som pomerne vysoké očakávania… ktoré sa, žiaľ, vôbec nenaplnilo. Začiatok knihy sa neskutočne vliekol a nedokázal ma vtiahnuť. Keď sa konečne objavila slečna Peregrinová a deti, trochu ma to chytilo – nápad bol originálny a chvíľu som dúfala, že sa to rozbehne. Lenže moje nadšenie rýchlo opadlo. Dej síce postupne nabral tempo a koniec bol akčný a napínavý, no napriek tomu ma to nijak neohúrilo. Hlavný problém pre mňa boli postavy. K nikomu som si nevytvorila vzťah. Emma mi prišla zvláštna – najskôr Jacoba bezdôvodne obviňuje a potom, keď zistí, že je vnuk jej bývalej lásky Abea, zrazu ho miluje. Mne to prišlo skôr ako náhrada, nech si tvrdí čo chce. A slečna Peregrinová? Tá mi poriadne liezla na nervy – večné tajnosti, zdržanlivosť a zbabelosť. Kým sa vôbec niečo vysvetlilo, už ma to ani nezaujímalo. Mrzí ma to, pretože nápad bol skvelý a kniha mala obrovský potenciál. Ale za mňa ostal nevyužitý. Nehovorím, že je to úplne zlá kniha – niekomu určite sadne – ale mne jednoducho nesadla.