Román Hra na lásku a nenávisť je veľmi dobre napísaná romantická komédia, ktorá ma pohltila od prvého slovíčka a ani na chvíľočku som sa pri nej nenudila ani ma inak nesklamala. Je to kvalitný kokteil lásky, humoru, iskrenia a erotiky.
Miestami som mala pocit, že sa Pán Darcy stretol s Elizabeth Bennetovou v 21. storočí. Akurát, že on sa volá Joshua Templeman a ona Lucy Huttonová.
Presne takto nejako si predstavujem dokonalú romantickú komédiu s inteligentnými plastickými hrdinami, skvelými dialógmi a vkusne prezentovanou erotikou.
Láska a nenávisť sú zrkadlové obrazy tej istej hry, v ktorej musíme zvíťaziť práve my. Prečo? Prikazuje nám to srdce aj ego. Verte mi, viem, čo hovorím.
(str. 5)
Lucy Huttonová hrá s kolegom hry. Napríklad aj hru, kto prvý odvráti zrak a kto koho dobehne či porazí v práci. Joshua je tak trochu záhadný, ale autorka nám nepriamo avšak celkom „čitateľne“ podsúva pravdu o ich vzťahu a to, kto koho v skutočnosti nenávidí a či vôbec?
Vrhne na mňa napoly povýšenecky, napoly podráždený pohľad. „Nejako veľmi si ma všímaš, Piškótka. Rád by som ti však pripomenul, že keď komentuješ môj vzhľad, porušuješ pravidlá personálneho oddelenia B&G.“
Ach, hra „personálne oddelenie“. Tú sme nehrali už celú večnosť.
„Prestaň ma volať Piškótka, inak ťa nahlásim personálnemu oddeleniu.“ (str. 13)
Napriek tomu, že príbeh neponúka nijaké dejové zvraty, ktoré by nás na každej stránke prekvapovali, našu pozornosť si príbeh získava neuveriteľnou ľahkosťou, situačnou komikou a skvele prepracovanými dialógmi. Svoje vnímanie deja nám podsúva Lucy, ale aj napriek tomu si medzi riadkami vieme „prečítať“ aj ten Joshuov „pohľad na vec“.
Navyše napätie a rozvíjanie vzťahu pekne pomaly graduje a autorka nám doslova maľuje pred očami pestrý a pri tom reálne pôsobiaci život mladej ženy a muža, ktorý rozohrali hru, ktoré vedie k ich postupnému zbližovaniu. Verila som každému slovu, všetkému čo sa stalo, a preto aj erotické iskrenie a jeho „vyvrcholenie“ naozaj ponúkne čitateľovi súčasne emotívny i vzrušujúci zážitok.
Ceruzkou urobí jedinú rovnú čiarku, akoby niečo rátal, a potom si všimne, že ho pozorujem.
„Prečo sa uškŕňaš?“
Podľa mňa si značí každú našu hádku. (str. 49)
Pri zaspávaní som naňho myslela, a možno práve preto sa mi o ňom sníva. Je noc, ležím na bruchu s tvárou na vankúši a on sa nado mnou skláňa. Je horúci ako oheň, tlačí sa na mňa, niečo mi vášnivo šepká do ucha a panvou sa mi obtiera o zadok. Keď budem tvoj šéf, dám ti poriadne zabrať. Dám ti – poriadne- zabrať. (str. 57)
„Zostaň so mnou chvíľu tu hore.“
„Načo?“ Pokúsim sa skĺznuť na zem, ale on ma pridrží na mieste a pritisne o stenu. Zovriem mu plecia a dospejem k záveru, že pod košeľami v štýle Clarka Kenta sa skrývajú mohutné svaly.
...
Keď sa ku mne znova skloní, pritisne mi ústa na pery a snaží sa mi ich pootvoriť, dôjde mi, čo sa deje.
Joshua – Templeman-sa so mnou-bozkáva. (str. 74)
„Srdce ti tlčie ostošesť,“ konštatuje. „A okrem toho vyzeráš priam chorobne nadržane. Podľa mňa je to vážne.“
„Zomriem?“
„Predpíšem ti pokoj na pohovke pod mojím dozorom. Výsledok je však neistý.“ (str. 205)
Päťdesiat odtieňov šedej na mňa pôsobilo tak nereálne, že som to jednoducho nedočítala, ale tu to jednoducho nehrozí. Trošku nás síce autorka v závere naťahuje, kým si obaja hrdinova uvedomia „ako to naozaj je“, napriek tomu som to zožrala aj s navijakom a naozaj tomuto románu neviem a NECHCEM nič vytknúť!
„Prvý raz hráme hru, ,kto prvý odvráti zrak´, keď si vo mne.“ Jemne pohne bokmi a privriem oči. Čakala som, že pocítim najmä tlak a rozkoš, keďže je taký veľký a ja malá, ale hrdlo mi stíska skôr od emócií. Nezmôžem sa ani na slovo. A môže za to výraz v jeho očiach, keď sa vo mne začne pohybovať. (str. 323)
MOJE HODNOTENIE: 5/5 bez ohľadu na žáner
Recenzovala: Mirka Novysedláková
http://wondersofbooks.blogspot.sk/2017/10/hra-na-lasku-nenavist-sally-thorne-ikar.html
Pridať komentár
ZOBRAZIŤ UKÁŽKU