Môj priateľ tučniak

Ako sa mohlo stať, že tento tučniak znamenal tak veľa? Aspoň toto sa dá ľahko vysvetliť. Každý, kto sa náhle odsťahuje ďaleko od rodiny, priateľov a domácich miláčikov, ktorých ľúbi, cíti surovú, zraniteľnú prázdnotu. Je to nevyhnutné, dokonca aj napriek úžasnej kompenzácii. Príroda sa hrozí vákua. A do tohto priestoru vbehol Juan Salavador. Najprv ho obsadil, potom ho zaplnil a ovládol. Nestačilo mu to, a preto ho roztiahol, rozšíril poza jeho rozmery. Nepremýšľal som nad tým, jednoducho sa to stalo.

Hlavný hrdina príbehu je mladý dvadsať ročný muž prahnúci po úniku – ako sám tvrdí – z nudného anglického vidieka niekam za dobrodružstvom. A preto hneď, ako sa mu naskytne príležitosť vycestovať, vycestuje za prácou do Južnej Ameriky, kde chce okrem iného spoznávať taje a krásy tejto krajiny. Domovom na pár rokov sa mu tak stane internátna škola v Argentíne, kde sa stane učiteľom.

Autor Tom rozpráva svoj príbeh o priateľovi tučniakovi, ktorému dal meno Juan Salvador. Spoznali sa netradične. Pri mori. Úplnou náhodou na seba natrafili. A stala sa z nich nerozlučná dvojica. Aj keď tomu predchádzalo ešte zopár vtipných situácii. Tom zachránil tučniakovi Juanovi Salvadorovi život. Osobne si myslím, že nie každý jedinec by v takej situácii, v akej sa ocitol Tom, postupoval podobne. Ono to hlavného protagonistu aj celý život prenasledovalo ako Damoklov meč, ktorý visel vo vzduchu s otázkou: Prečo? Čitateľ má možnosť získať odpovede na všetky autorove vnútorné otázky, ktoré zmietajú jeho vnútrom – Kto vlastne komu pomohol? 

Netradičné dobrodružstvá, ktoré spoločne títo dvaja podstúpili sú nenapodobiteľného charakteru a preto odporúčam radšej si ich prečítať :) Veľmi vtipná historka je o prvom kŕmení tučniaka Juana Salvadora, kedy sa mu zdrojom potravy mali stať… ale nebudem príliš prezrádzať, naozaj to stojí za prečítanie. Okrem iného si tučniak pocestuje v autobuse, kde svojmu priateľovi Tomovi spôsobí nepríjemné faux pas, či cesta lietadlom.

Tučniak magellanský je neobyčajné zviera. Čitateľ má možnosť dozvedieť sa množstvo detailov a informácii o žití a spolužití týchto stvorení v komunite ostatných tučniakov. Informácie nie sú podávané len faktograficky, čo ale kvitujem, pretože príbeh nevyznieva fádne ani nudne, práve naopak, máte možnosť dozvedieť sa o živote tučniakov z priameho pozorovania Juana Salvadora.

Úvahy o vtedajšej ekonomickej situácii v Argentíne a celkovo o žití v Južnej Amerike, o domorodcoch, kultúre, neobyčajnej prírode sú fascinujúce a určite nejedného z vás zaujmu. Tak ako mňa. Knižku som zhltla na jedno posedenie, pretože ma strhol príbeh jedného neobyčajného tučniaka Juana Salvadora, ktorého som si zamilovala a túžobne som si predstavovala ako sa túli aj k mojim nohám, keď večer zaspáva – tak ako to robil pri nohách svojho priateľa Toma. Nechcela som, aby sa títo dvaja odlúčili, aj keď pre mladého, nevybúreného, po dobrodružstve túžiaceho Toma to bola veľmi nešpecifická situácia a možno až záťaž. Preto sa Tom pokúšal nájsť tučniakovi domov.

Nech boli akokoľvek zaujímaví a zábavní všetci compañeros, ktorých som počas spoločných životných ciest stretol a s ktorými sme na nejaký čas zdieľali spoločnú cestu, oheň, hrniec či dokonca stan, boli jednoducho loďami, ktoré zmizli do noci. Nikdy by som im neotvoril svoje srdce tak, ako som ho otvoril Juanovi Salvadovi, a rovnako to vnímali aj ostatní, ktorí sa s ním stretli.

Medzi stránkami tejto úžasnej knižky, ktorá vám dokonca nezaberie ani toľko času (205 strán) sa dozviete ako to s hľadaním domova pre Juana Salvadora dopadlo. Kde ho nakoniec našiel?

Som nadšená a odporúčam každému jednému z vás túto oddychovku – upokojí a prinúti zamyslieť sa nad niekoľkými skutočnosťami svetového prírodného bohatstva.

Samozrejme, dôvod, prečo očaril všetkých, rovnako dospelých ako aj mladých, bol, že podobne ako každý dobrý kňaz bol Juan Salvado výborný poslucháč, trpezlivo absorboval všetko, čo mu kto povedal, od výrokov o počasí až po tajné srdcové záležitosti, a nikdy neskákal do reči. Díval sa ľuďom priamo do očí a vždy venoval takú veľkú pozornosť tomu, čo mu hovorili.

Klikajte a kupujte tu na bux.sk  Neoľutujete!

Recenzovala: Martina Javorková
https://www.mojeknihy.com/books/tom-michell-moj-priatel-tucniak/

Malé knižky, čo do formátu, sa ľahko držia a zväčša aj ľahko čítajú, preto sa veľmi hodia na čítanie vo vlaku. Najlepšie čítanie je na trase Žilina - Trenčín, kde je zrekonštruovaná trať na rýchlosť 160 km/h a vo vagónoch to "nedrncá". Ten tichý, jemne kolísavý chod v IC-čku môže dokonca spôsobiť "morskú" chorobu, alebo človeka ukolísať.

Na čítanie sa nehodí traťový úsek medzi Hronskou Dúbravou a Hornou Štubňou. To je traťová klasika, kde to natriasa tak, že kniha by mohla čitateľovi aj vypadnúť z rúk. Na druhej strane, škoda by bolo čítať, keď rovno za oknami vlaku ubieha pekná horská krajina.

Odbočil som príliš ďaleko od tučniaka Juana Salvada a od Argentíny, kde sa stal tento neuveriteľný prípad priateľstva medzi tučniakom Juanom a učiteľom angličtiny na internátnej škole v Buenos Aires. Na obale knihy sa píše, že je to humorný, dojemný, dobrodružný a poučný príbeh. Každý z týchto prívlastkov možno v rozprávaní Toma Michella nájsť.

Humorne a dojemne vyznieva spôsob, ako učiteľ komunikuje s tučniakom a rozprávanie príbehu ľahkým štýlom bez vážneho mentorovania. Tučniak, o ktorom je reč, spolu s ďalšími sa stal obeťou ropnej škvrny na hladine mora neďaleko ústia rieky Rio de la Plata v Uruguaji. Jediný to prežil vďaka očistnej kúre u svojho záchrancu.       

Tom Michell sa dostal do Argentíny ako učiteľ, ale jeho cieľom bolo aj dobrodružné "prázdninové" cestovanie po krajine. Jeho "neoficiálne" rozprávanie o zážitkoch z cestovania a zo stretnutí s miestnymi ľuďmi mi pripomenulo ešte humornejší cestopis od Pištu Wilsona (Štefan Chrappa) Fak ju en daj, ktorý opisuje svoje putovanie s hudobnou skupinou ČAD po Brazílii. 

Tom Michell na cestách po Južnej Amerike zažil viaceré dobrodružstvá. Cestoval na motorke, vlakom, ale aj pešo. Zažil všeličo, napríklad aj to ako ho raz okradli. Z cestopisu sa môžeme aj poučiť. Nájdeme ho aj na stránkach knihy v ilustráciách. Najdôležitejšia je hneď na začiatku - orientačná mapa Južnej Ameriky. Hlavne pre nás, čo sme v škole príliš nehltali zemepis. Je tam aj zopár zasvätených informácií o tučniakoch magellanských, vrátane ilustračného rezu kostrou tučniaka.

Myslel som si, že vám poviem niečo nové o tejto knihe, ale už ma o pár dní predbehla Martina Javorková svojou recenziou o tučniakovskej knihe... Ak ste moje názory na knihu dočítali až sem, rád vám odporúčam Martinu Javorkovú aj s ilustráciami. Príjemné cestovanie. 

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk/c/404385/kniha-o-tucniakovi-v-argentine.html

Mladý Angličan Tom sa rozhodne opustiť stojaté, pokojné vody anglického vidieka a v svojich dvadsiatich rokoch sa vydá za dobrodružstvom do Argentíny, krajiny v období pádu Perónovej vlády. Má nastúpiť ako učiteľ do dobre prosperujúcej internátnej školy. Avšak jeho cesta za dobrodružstvo začne už v Punta  del Este,v Uruguaji,  kde narazí na pláž plnú mŕtvych tučniakov, ktorí uhynuli kvôli ropnej škvrne znečisťujúcej more.

Scéna je tak sugestívne opísaná, že podvedome zatínate päste nad ľudskou bezohľadnosťou a chamtivosťou.

Odrazu však medzi mŕtvymi telami objaví jediného žijúceho tučniaka. Krkolomným spôsobom ho zachráni a v luxusnej kúpeľni svojich hostiteľov/našťastie sú na cestách/ho vyčistí. Vzťah, ktorý sa medzi nimi  vytvorí, keď mu dá meno je opísaný nádherne.

 „Náhle som si uvedomil svoju túžbu po tučniakovom prežití, pretože od tohto okamihu mal meno a jeho meno bolo Juan Salvador Pinguino. S menom sa dostavil prílev nádeje a puto, ktoré malo pretrvať po celý život. V tom momente sa stal „mojim“ tučniakom a čokoľvek si pre nás budúcnosť pripravila, budeme tomu čeliť spoločne.“

Autor postupne odhaľuje čitateľovi zaujímavosti o živote tučniakov a čítanie vám poskytuje prírodopisný ale aj cestopisný umelecký zážitok. Kniha má nádhernú poetiku a číta sa na dúšok. Peripetie, ktoré spolu zažijú Tom a jeho tučniačik Juan Salvador/Ján Spasiteľ/ na ceste cez hranice až po do internátnej školy, sú veľmi vtipné ale nie je bujarý humor, skôr vo vás vyvolá úsmev a pobavenie.

Juan Salvador sa v škole rýchlo udomácni. Spočiatku s ním  vedie vnútorné rozhovory iba autor ale postupne sa k nemu pripájajú aj študenti. Stane sa ich kamarátom, dôverníkom a maskotom školy.

Veľmi krásny je príbeh najslabšieho študenta školy Diega Gonzalesa, ktorému vzťah s Juanom Salvadom/Ján Zachránený -jeho druhé meno/doslova zmení život z nočnej mory na rozprávku.

Hlavným motívom knihy je vzťah tučniaka, študentov a ich učiteľa ale veľmi zaujímavé sú aj autorove postrehy z politického a sociálneho života vtedajšej Argentíny.

Príjemné je, že opisy vás vôbec neunavujú a nesnažíte sa ich preletieť ale práve naopak, výborne dokresľujú atmosféru príbehu. Kniha veľmi citlivo ale dôrazne rozoberá aj otázku nášho vzťahu k prírode a živočíchom.

 „Spôsob, akým dnes žijeme, dokazuje, že človek v krátkom čase dramaticky mení prostredie, a hoci vieme, že náš modus vivendi je nezadržateľný, náš modus operandi sa zatiaľ ukazuje ako neschopný priniesť opatrenia, ktoré privedú život voľne žijúcich zvierat do rovnováhy, keď už nie späť do pôvodného stavu...“

Záver knihy je venovaný autorovým spomienkam  na Juana Salvada z obdobia, keď už on sám bol otcom dospelých synov, ale aj návratu do novej Argentíny, aby tam objavil celú pointu a naplnenie jeho príbehu  s tučniakom Juanom Salvadorom.

Krásna kniha. O putách, ktoré pretrvajú celý život a robia nás lepšími... Odporúčam prečítať hneď ako  v marci vyjde.

Recenzovala: Eva Bujňáková
http://www.ezoterik.sk/index.php/recenzie/179-m%C3%B4j-priate%C4%BE-tu%C4%8Dniak-tom-michell

Príbeh začína pomerne smutne. Mladý učiteľ natrafí na pláž, ktorá je plná zúbožených, mrtvých tučniakov, ktorí zahynuli kvôli rôpnej škrvne. A však jeden tučniak žije! Nechce dovoliť ľudskej krutosti pripraviť ho o krásy života. Náš mladý učiteľ ho zachráni a ich spoločná cesta sa môže začať. 

Táto kniha ma neskutočne veľa humorných chvíľ, ktoré vám vyčaria úsmena na perách či chcete alebo nie. Juan Salvador je jednoducho tučniak s veľkým T. a svojho záchrancu si veľmi rýchlo obľúbil. Pocestuje s ním autobusom a dokonca sa dostane aj na letisko, kde svojmu novému ľudskému kamarátovi vytvorí pár milých nepríjemností. 

Tento román však ponúka oveľa viac ako len priateľstvo medzi tučniakom a človekom. Autor nás poučí o tučniakoch ako takých a dovolí nám nahliadnúť aj do politicko-ekonomickej situácií v Argentíne.

Polemizuje nad životom v Južnej Amerike tak ako nikto. Či už ide o popis prírody alebo odhalovanie života miestných ľudí. Mňa osobne zaujali najviac stránky o domorodcoch. Tom to jednoducho napísal tak, že budete mať pocit, že sa rozprávate s kamarátom, ktorý precestoval Južnú Ameriku.

Myslím, že tento príbeh má každému čo ponúknúť a čas vám prí čítaní bude utekať pred očami. 

Recenzovala:Veronika Galbavá
http://fashion-paradis.blogspot.sk/2016/02/tom-michell-moj-priatel-tucniak.html

Keď sa vráti do školy s tučniakom, všetci sa o nich dozvedia a Juan Salvador sa dostane do centra pozornosti – bude z neho maskot školského tímu, dôverník domácej, spoluhostiteľ Tomových party a inštruktor plávania. Napriek ťažkým časom perónistickej vlády, hrozivej ekonomike a politickým bojom v Argentíne, Juan Salvador všetkých okolo seba rozveseľuje.
Michell dal tučniakovi meno Juan Salvado, čo znamená zachránený – napokon sa však ukáže, že práve Juan Salvado zachránil Toma Michella. 

Pred pár dňami som dostala ponuku, prečítať si recenzný výtlačok knihy Môj priateľ tučniak. Jej názov ma zaujal hneď na prvý pohľad a po prečítaní anotácie, som vedela, že pôjde o skvelú knihu.

Tom je mladý učiteľ, ktorý sa len kvôli dobrodružstvu presťahoval do Argentíny, aby mohol učiť miestnych bohatších chlapcov na súkromnej škole. Počas prázdnin sa vydáva na dovolenku z ktorej si privezie malého neočakávaného kamaráta, s ktorým zažije veľa dobrodružstiev.

Už po prečítaní prvých riadkov som vedela, že som sa v knihe nezmýlila. Dostala som od nej všetko čo som očakávala. Ľahký uvoľnený dej, ktorý je preplnený zábavnými situáciami (Áno, rozhodne musí byť veľká sranda, ak policajtom na colnici poviete, že nemáte nič na preclenie a z tašky sa začne ozývať škrekot mladého tučniaka :D). Počas čítania tejto útlej publikácie som sa neraz pristihla, že sa škerím ako malé dieťa, ktoré dostane vytúženú hračku.

Na knihe Môj priateľ tučniak sa mi páčilo aj to, že na na nič nehrá. Autor k svojim čitateľom pristupuje úplne férovo a hneď od začiatku každý vie o čom kniha bude, v akom duchu bude napísaná, v akej kvalite a tempe. Tak ako autor začal na začiatku, tak sa postupne prepracoval celým dejom až do samého konca. Inými slovami, je to poriadna humorná jazda. Ak vás nerozosmeje táto kniha, tak už potom neviem čo :)

Môj priateľ tučniak je kniha plná citov, humoru a dobrodružstiev. Práve preto ju vrelo odporúčam všetkým čitateľom. Je jedno či budú malí, alebo veľkí. To pravé orechové si v nej nájdu všetci.

Recenzovala: Lucia Čulenová
http://mojcarovnyzivot.blogspot.sk/2016/02/receniza-knihy-moj-priatel-tucniak-tom.html