Ja, Pútnik

Celý príbeh rozprával agent (muž viacerých mien) a nebolo možné nezamilovať si ho. Autor ho vykreslil tak zaujímavo, že nezostal priestor na pochybnosti, či sa mi bude dielo páčiť. Zároveň je hlavná postava vynikajúcim rozprávačom. Má zmysel pre humor aj v tých najťažších situáciách, a tým odľahčuje atmosféru knihy, ktorá je pochmúrna, priam až desivá.

Príbeh nie je iba o jednej vražde - je tiež o šialencovi, ktorý chce zahubiť celý svet... No viac vám nepoviem, pretože by som mohla nechtiac vyzradiť dej. Bola som prekvapená z toho, čo sa v Pútnikovi dialo a tiež by som nechcela, aby mi niekto povedal všetky prekvapenia. Rozprávač vždy povie na konci kapitoly niečo, čo vás bude udržiavať v napätí a ani posledné strany pred záverom nebudú pokojné. Radšej som sa pozrela, či má príbeh pokračovanie, no ako som zistila na úplnom konci, spisovateľ dej uzavrel a zároveň neuzavrel - nechal si priestor na ďalšie dielo.

Dovolím si tvrdiť, že triler je určený viac pre mužov. Ženám by sa príbeh mohol tiež páčiť (Tak ako mne.), no nezaručujem to. Hneď na začiatku sa objaví surovosť a tá neopúšťa dej. Knihu neodporúčam slabým povahám, pretože to, čo sa dočítate, nie je dvakrát pekné. Samé násilie, zabíjanie... takže ak viete, že tento žáner nepreferujete, ani sa do čítania nepúšťajte. Asi si teraz poviete, že čo to píšem, veď Pútnik je do neba vychvaľovaný. Áno, to je, ale ľuďmi, ktorí milujú tento žáner. Myslím si, že pre iných by to bolo príliš drsné.

Neviem, kedy naposledy som čítala niečo také odľahčené, no zároveň hrôzostrašné. Ako som už spomenula, autor vystaval osobnosť hlavného hrdinu geniálne a keby to nebol triler, tak by som sa smiala veľmi často. Javilo sa mi, že Pútnik bral všetky veci, ktoré sa mu diali, s nadhľadom - aj preto som si ho nesmierne obľúbila. Druhým dôvodom bolo to, že hrdina sa nehral na to, kým nebol - čitateľ o ňom vedel skoro všetko a spočítal si, že celkom bez viny nie je. (Aj keď si odmyslíme ten fakt, že zabíjal zloduchov pre bezpečnosť krajiny, ba i sveta.)

Kniha bola vynikajúca, o tom niet pochýb, no mala som pocit, že jej k dokonalosti niečo chýba. Verím, že spisovateľ vydá pokračovanie a zistím, čo absentovalo v prvej časti. Sama neviem prísť na to, čo to je, ale keď som dielo zatvorila, prvá myšlienka, ktorá sa v mojej mysli vytvorila, bola tá, že nutne potrebujem pokračovanie. Síce sa príbeh uzavrel, ale autor si nechal otvorené zadné dvierka. Verím, že Pútnik by sa každou jednou knihou zlepšoval.

Recenzoval: Natalie Nathaly
http://nathalys-reading.blogspot.sk/2015/05/terry-hayes-ja-putnik.html