Stalker

Zdá sa, že pokrok moderných technológií neuľahčuje prácu len vyšetrovateľom, no poskytuje väčší priestor i zločincom. Kriminálna polícia totiž obdrží video, v ktorom neznámy vrah natáča svoju budúcu obeť. Nahrávok pribúda, počet obetí rastie… Jednou z nich je aj Susanna, ktorej život sa predčasne skončil. Keď ju surovo zavraždenú nájde jej manžel Bjorn Kern, kompenzuje si traumatický zážitok tým, že vyupratuje celý dom, a zničí tak všetok potrebný dôkazový materiál. K slovu sa tadostáva hypnotizér Erik Maria Bark, po uvedení Bjorna do stavu hypnózy sa však spúšťa lavína, ktorú by nik nečakal. Predošlé skutky začínajú mať svoje dôsledky a ak pravda vyjde na povrch, môže Erikovu kariéru zakopať pod čiernu zem…

„Všetko bolo krvavé. Šliapol do krvi, televízor, gauč aj steny boli postriekané krvou, hustá krv sa vyliala na zem a stiekla dole do drážok. Sedela na zemi v tmavočervenej kaluži. Mŕtva žena v Sanninom kimone. Na krvavú kaluž okolo nej sadal prach. Erik videl, ako sa Bjornova tvár napla, ako mu zbledli pery a špička nosa. Až si uvedomí, že mŕtva žena je jeho manželka, Erik ukončí hypnózu.”

Hypnotizér, Zmluva podľa Paganiniho, Svedkyňa ohňa a Uspávač sa dočkali ďalšieho súrodenca. V piatej časti série, ktorú spája postava komisára Joona Linnu, sa zbytočných úvodných opisov čitatelia nedočkajú. Už v prvej kapitole je úplne zreteľné, že nás čaká napínavá a dramatická kriminálka, pri ktorej na zívanie nebude priestor. Poznáte ten pocit, kedy vám hodinky na nočnom stolíku neúprosne hlásia, že ste už dávno prepásli obvyklý čas ukladania sa na spánok? Teraz ho zažijete znovu.

Správna kriminálka by mala čitateľa okamžite vniesť do deja, vystrašiť ho, poobracať mu mozgové závity, nedopriať mu pocit, že našiel vinníka, a v neposlednom rade ho i emočne zasiahnuť. Manželská dvojica severských autorov píšucich pod pseudonymom Lars Kepler to veľmi dobre vie, a preto ani v tomto príbehu pri svojej práci nepoľavila. Zločinec zahrávajúci sa s vyšetrovateľmi, množstvo postáv, ktoré rozširujú portfólio potenciálnych vinníkov, prekvapivé momenty, životné osudy knižných charakterov, ktoré možno sledovať v priebehu celej série, vytvárajú z knihy viac ako len príbeh spestrujúci pár večerov. Knihu možno označiť za verného priateľa, ktorého nepustíte z ruky skôr, ako prečítate poslednú stranu a uvedomíte si ten zvláštny paradox – po celý čas ste dychtivo obracali stránku za stránkou nedočkavo vítajúc koniec, no keď sa tak stane, zostane zrazu v duši ťaživé prázdno.

Ako sa hovorí, kto hľadá, ten nájde. Môžete sa pustiť do čítania s hocijakými očakávaniami, je vysoká šanca, že budú naplnené. Ak hľadáte drastické opisy a premyslenú zápletku, nájdete ich. Ak túžite po nepredvídateľnom príbehu, prekvapí vás odhalenie vraha. V prípade, že ste zvedaví, ako sa vyvíjajú životné cesty postáv, ktoré ste mohli stretnúť v predchádzajúcich častiach série, dostanete pár uspokojivých odpovedí na vaše otázky.

„Začal sa ho zmocňovať strach, keď utekal popri ňom s vysokou žihľavou. V lese sa odrazu objavilo veľa malých hrobov, ktoré vyzdobili deti. Videl náhrobky, cez ktorých okraje viseli obojky, hroby s hračkami, kresbami, fotografiami a kvetinami, podomácky vyrobené kríže alebo maľované kamene, vyhoreté sviečky a začmudené kahance.”

Stalker je dôkazom toho, že život je plynulý proces, ktorý neznáša stagnáciu. Naše skutky nás neustále posúvajú, prípadne prinútia urobiť otočku na mieste a obzrieť sa na časy dávno minulé. Nič sa totiž nedeje len tak bez príčiny a všade, kam sa pohneme, zanechávame za sebou nezmazateľnú stopu.

Recenzovala: Martina Melišková

https://vrabcenastreche.sk/stalker/

Anotácia: Na e-mailovú adresu Úradu kriminálnej polície prišlo video. Niekto sa vkradol do záhrady rodinného domu a tajne nakrútil ženu cez okno. Na ďalší deň sa našlo jej telo, zomrela na následky rezných a bodných rán.
Polícia dostala ďalšie video, ale neobsahovalo nijaký záchytný bod, podľa ktorého by bolo možné ženu identifikovať. A potom už bolo neskoro.
Björn Kern našiel doma surovo zavraždenú manželku Susannu a utrpel takú ťažkú psychickú traumu, že vyupratoval celý dom a mŕtvu uložil do postele. Možno videl nejaký dôležitý detail, ale bol v akútnom šoku a policajti ho nemohli vypočuť.
Vyšetrovatelia pri pátraní po sériovom vrahovi povolali na pomoc psychiatra a psychoterapeuta Erika Mariu Barka a ten uviedol Björna do hypnotického stavu. Lenže to, čo mu muž v hlbokom tranze porozprával, spôsobilo, že Erik sa rozhodol polícii klamať.

Hneď teda začnem tým, prečo si myslím, že som spravila chybu. Toto bola moja prvý Keplerovka. Objavili sa tu postavy, ktoré už boli v predošlých knihách a ja som nemala ani šajnu, kto to je a aká je spojitosť s postavami v tejto knihe. Takže občas som bola dosť zmetená. Čo sa však týka nechutností, tak za mňa dávam 5 netopierov. Takto dáko si predstavujem opisy obetí. Určite inak na vás pôsobí opis dobodaná žena a dobodaná žena, s vyvrátenou čeľusťou a s rukou obviazanou okolo hlavy. V tomto smere som bola naozaj spokojná a autori mi ponúkli naozaj skvelé detaily. Mnohí takéto opisy pokladajú vraj za extrém, a že je to až moc. Ľudia, keď pozeráte krimi film tiež tam nemáte vyštvorčekované telo obeti. To vám ako extrém nepríde? Veď ste ako keby účastníkom pri tele obeti ale opis v knihe vám príde extrémny.

Ak sú lampy rozsvietené,

môže ťa stalker vidieť zvonku,

ale ak sú zhasnuté, ty neuvidíš stalkera,

ktorý je už vnútri.

Kniha je pomerne hrubá a veľká, takže bolo viac ako pravdepodobné, že v knihe sa objavia hluché miesta. Našťastie, tieto hluché miesta zarovnali naozaj veľmi dobre opísané scény, z pohľadu obetí stalkera. To ma vždy pri čítaní jemne mrazilo. Možno ešte čo by som tak trochu ofrflala je konanie a dialógy postáv. Občas dialógy boli dosť nudné, občas nezmyslené, len aby tam jednoducho tá priama reč bola. No a takisto na tomto istom princípe fungovalo aj konanie. Občas úplne nezmyselné a takisto i nudné vyšetrovacie postupy. Neviem ako vo Švédsku, ale my na Slovensku si určite zaťahujeme závesy, pretože už od mala nám rodičia prizvukujú zastri si nech ti nečumia do izby. Takisto mi nedá nespomenúť jednu brilantnú poznámku jednej pani, keby nájdete ľudské torzo, zakopete ho a odrežete jeden prst a odložíte ho do mrazničky? Veď keby náhodou prišla polícia?! No myslím si, že nie a myslím si, že mnohí by najskôr vyvrátili jedlo a až potom by riešili čo s torzom.

Ak si vezmem všetky pre a proti knihy vychádza mi z toho z 5 netopierov zlatý stred. Prikloním sa však k lepšiemu hodnoteniu, pretože toto určite nebolo zlé krimi a jednoznačne som čítala oveľa horšie a nudnejšie. Bohužiaľ sa mi však opäť potvrdilo, že štýl písania dvoch autorov mi znova nesadol a kým som si knihu neotvorila ani som netušila, že Lars Kepler, sú vlastne dvaja autori. Určite však tejto dvojici dám ešte šancu, pretože knihy naozaj ľudia vychvaľujú a ako som už spomínala opisy obetí sú naozaj famózne a to je práve to, čo ma najviac v krimi knihe zaujíma a fascinuje. No a takisto chválim, že názov knihy nebol chvalabohu preložený na dákeho nudného Sliediča a podobne.

No a ešte teda poznámka na záver. Keby si nechávam v noci odostreté už by som sa zrejme nikdy nepozerala do okna s tak pokojným pocitom ako po prečítaní tejto knihy. A tu je niečo málo z histórie stalkerstva:

V roku 1921 zverejnil francúzsky psychiater de Clérambault štúdiu o pacientovi, ktorý mal imaginárny milostný vzťah. Tento prípad považujú mnohí za prvú odbornú analýzu stalkera. Dnes sa za stalkerov označujú ľudia, ktorí trpia syndrómom prenasledovateľa, chorobnou posadnutosťou pozorovaním inej osoby. Takmer desať percent ľudí sa počas svojho života stalo obeťou nejakej formy stalkovania.

Recenzovala: Monika Fejfárová

http://battyamnesia.blogspot.sk/2015/08/vy-ho-nevidite-on-vas-ano-stalker.html