Byť matkou (nie) je prirodzené a ďalšie nebezpečné klamstvá

Byť matkou (nie) je prirodzené a ďalšie nebezpečné klamstvá

Tu prichádza kniha, ktorá všetky mýty prevráti naruby. Možno ste už niektoré čítali Spoveď šialenej matky a viete, čo vás čaká. Ak ste však čitateľské novicky, alebo nedajbože čerstvé mamičky, je čas pozháňať si novú, vskutku pravdivú príručku o tom, že ste “napvosto novmávní, děfčata”. Volá sa Byť matkou (nie) je prirodzené (a ďalšie nebezpečné klamstvá).

Napríklad ste si vždy mysleli, že to rozkošné nové bábätko, ktoré ste si doviezli z pôrodnice, utuží vaše manželstvo tak, ako nič iné. Je to predsa krv z vašej krvi a váš mužíček musí byť z jeho nošteka, božteka, prstíkov, kakaníc a ogrcaných podbradníkov rovnako namäkko ako vy, takže vás bude ľúbiť ešte viac, a ani ho len nenapadne pomyslieť na útek z bojiska.
Cha, cha, zasmiali sa zbrojnoši. Obávam sa, že o takej tretej-štvrtej v noci, keď sa budete pokúšať nakŕmiť plačúce dieťa, nebudete veľmi nadšená chrápaním spokojného manžela z vedľajšej miestnosti, takže túžbu priložiť vankúš na jeho noštek, božtek dostanete najskôr asi vy.

Kniha je plná scén, pri ktorých si hovoríte, ale PRESNE! Presne toto som zažila aj ja! Neuveriteľné, a to som si myslela, že som jediná na svete, čo sa bojí kýchnuť, aby si necvrkla do gatí (áno, milí muži, naozaj to nie je naša vina, nevraviac o tom, že musíme myslieť na pravidlo “vždy sa najprv pozri na záchodové sedadlo, kým si sadneš”).
Tu nasleduje ukážka z knihy, pri ktorej som výraz PRESNE! povedala aj ja:

9:34  Naložíte dieťa do auta. Pokúšate sa udržať bábätko v bdelom stave s takým nasadením, akoby na tom závisel váš život. Otvoríte okná na aute. Spievate “Prší, prší”. “Ťap, ťap, ťapušky”. “kolo, kolo mlynské”.
9:38 Bábätko sa smeje.
9:40 Bábätko kýcha.
9:43 Bábätko plače.
9:45 Odbáčate na vašu ulicu.
9:46 Bábätko zaspalo.
9:47 Vyberiete bábätko z auta. Bábätko sa zobudilo. Toto bol dopoludňajší spánok.

Alebo už spomínané kartónové pozdravy ku dňu matiek (ja ich volám pomsta pani učiteľky).  Ručné práce svojich detí ukladáte do škatule už od okamihu, ako vstúpili do škôl. Trojročné dieťa ich má len zopár, ale u desaťročného narastie kopa prác do takého rozsahu, že nechávate auto stáť na daždi miesto toho, aby ste vypratali garáž. A práve v okamihu, v ktorom sa rozhodnete (samozrejme tajne) vyhodiť 99%  makiet zo zápalkových škatuliek, odtlačkov jesenných listov či snehuliakov nakreslených voskom na čierny papier, tak ste vyhrali. A nebojte sa, vaše deti si na ne nespomenú (iba ak by si náhodou spomenuli).

Skrátka, kniha je to nielen užitočná, ale hlavne pobaví. Ak teda akurát neutierate sople z tváričiek svojich detí, začítajte sa do publikácie, z ktorej napriek všetkému frfľaniu preráža silná materinská láska. Do čítania, priatelia.

Recenzoval: Diáda
http://www.sietovka.sk