Cudzoložstvo

Cudzoložstvo

Príbeh rozprávala tridsaťjedenročná Linda žijúca vo Švajčiarsku v šťastnom manželstve. Mala všetko a predsa mala pocit, že nič z toho ju dostatočne neteší, že ak je toto, čo život ponúka, tak je to mizerne nedostačujúce. Svoje stavy začala prirovnávať k depresii, kým sa nezjavil jej bývalý priateľ z minulosti. Stereotyp zamenila za vzrušenie. Prázdno naplnila prítomnosťou Jacoba, bývalého spolužiaka, fyzicky i duševne. Možno preto, lebo bol jediný, kto sa snažil preniknúť cez tú tvár, ktorú ukazovala svetu a nájsť v nej čosi skutočné. Akurát to prenikanie postupom času zostalo práve na spomínanom povrchu a bolo to viac o telesnom zbližovaní ako duševnom, ale aj to bez zdĺhavých opisov.

„Ako si si už isto všimla, opýtal som sa, či si šťastná, lebo som sa v tebe našiel. Podobní ľudia sa priťahujú. Možno ty si si to na mne nevšimla, ale na tom nezáleží. Možno si duševne vyčerpaná a máš pocit, že neexistujúce problémy – a ty vieš, že nie sú skutočné – z teba vysávajú energiu.“

Napriek úvahám, ktoré autor poskytol, som nebola presvedčená o príbehu ako o celku. Jednotlivé myšlienky sa ku mne dostali, ale Linda nie. Tak, ako si držala odstup od manžela, života i milenca, tak sa jej to podarilo udržať aj odo mňa ako od čitateľky. Možno je to tým, že sa do ženskej kože snažil vžiť muž a opísať všetky tie nepredvídateľné avšak opodstatnené chody v ženskej ne/logike či prístupu k životu.  Linda totiž neopísala nič dostatočne presvedčivo, na čom jej v živote záležalo. Hľadala som dôvody, že prečo?

Prečo miluje svojho muža? Prečo miluje svoje deti? Prečo vôbec miluje svojho milenca?

Ticho. Odpovede som sa nedočkala, ale úvahy by som si z knižky naozaj dokázala vypísať neúrekom.

 „Je zaujímavé bojovať o neopätovanú lásku. Možno to nie je zábavné. Možno to zanechá hlboké, neodstrániteľné stopy. Ale je to zaujímavé – predovšetkým pre človeka, čo sa už roky bojí riskovať a ovláda ho príšerný strach, že bez jeho vôle sa niečo zmení.“

Stereotyp. Chlieb náš každodenný. Urobil by som čokoľvek, len aby som mal opäť pocit, že žijem. – To bol ten tichý výkrik, keď už každodenná rutina Linde nestačila. Bol však milenec vhodným liekom na jej prázdnotu?

 „Jedna ryba plávala stále dookola a pri skle a ja som si povedala: Nepamätá si, kedy sa začala krútiť, a nikdy nepríde na koniec. Preto sa nám páčia rybky v akváriách: pripomínajú nám vlastné životy, máme dosť jedla, ale nedostaneme sa za krištáľové steny.“

Príbeh plynul rýchlo. Nedozvedela som sa nič vedľajšie, čo by knižku vykoľajilo z jej hlavnej cesty, čo by jej dodalo nádych skutočnosti či precítenosti. Filozofické úvahy sa striedali s opisom deja. Autor sa veľakrát dostal pod povrch vecí, ale nepriblížil svoju hlavnú postavu, ktorá bola studená a nedostupná. Príkladom je, že dokázal opísať Švajčiarsko a jeho hlavné mesto, no deti v knihe ani nepomenoval. Stali sa nedôležitými, nepodstatnými.

Naozaj by žena, ktorá by sa ocitla v takej situácii, ako Linda, nikdy nezamyslela nad dopadom svojich skutkov? Nikdy by pri tom nemyslela na svoje deti?

Pre samotný dej ich mená určite neboli podstatné (to, že existovali, však uberá autentickosť príbehu), ale to ani opis Ženevy:

„Nech si len všetci myslia, že Švajčiarsko je iba syr, čokoláda, kravy a hodinky. Nech veria, že na každom rohu Ženevy je banka. Vôbec netúžime presvedčiť ich o opaku. Sme šťastní bez vpádu barbarov. Všetci sme po zuby ozbrojení – keďže vojenská služba je povinná, každý Švajčiar má doma pušku – zriedka však počuť, že by sa niekto rozhodol vystreliť na druhého.“

Hluché časti sa v knihe nenachádzali, ale možno by bolo pre knihu prínosom, keby sa dej spomalil. Napokon Linda svojim bezohľadným prístupom iba hľadala cestu k sebe. Stratila sa v šere každodennosti, povinnosti, stereotypu a blaha. Nemohla byť iná, pretože len kameň pod silným tlakom sa zmení na diamant. Ako je to však s človekom, ktorý tlak nezažil? Cudzoložstvo bolo odpoveďou, aby našla kým je a dokázala sa vzoprieť vnútorným démonom.

Nie každý má šancu zistiť, čo v skutočnosti má, bez toho, aby riskoval.

Hodnotenie

Túto knihu odporúčam predovšetkým tým, ktorí majú chuť na ľahšie čítanie obohatené miernou filozofiou. Dejovo je knižka zameraná na štyri postavy. Ak máte radi príbeh, ktorý sa nezdržiava zbytočnosťami, siahnite po tejto.

Obálka a jej grafické prepracovanie: 4,5/5 (v jednoduchosti je krása)

Štylistika, gramatika, preklad: 5/5

Pestrosť slovnej zásoby: 5/5

Originalita, nápad príbehu: 3/5 (mohlo to byť hodnovernejšie spracované)

Postavy, ich vývoj, prepracovanosť: 3/5 (Linda mi vôbec nepripadala ako reálna žena, matka)

Uveriteľnosť deja, konanie postáv: 3,5/5 (nelogické konanie bez predchádzajúcich či dodatočných úvah)

Dej: 3/5 (bol priveľmi zrýchlený)

Dialógy: 5/5

Monológy: 5/5

Akcia, napätie: 3,5/5 (akciu predstavuje ich milostný pomer, ktorý neponúkol žiadne napätie)

Hlavná myšlienka: 4/5 (mohol autor tomu dať viac, viac vyťažiť z tejto témy)

Recenzoval: Sherylin Lee
http://sherylinlee.sk/

Cudzoložstvo

Ja sama som už s niektorým jeho knihami mala česť a je to podľa mňa veľmi talentovaný spisovateľ. Aj keď jeho knihy nie sú určite typickým čítaním pre mladších čitateľov, ja som si jeho štýl písania zamilovala a hneď od začiatku mi bolo jasné, že sa chcem pozrieť aj na jeho ďalšiu knihu.

"Keby sme ho však naozaj ľúbili, urobili by sme oveľa viac. Alebo by sme neurobili nič. Nedali by sme mincu a - ktovie? - náš pocit viny by možno prebudil skutočnú Lásku."  

Mnohí čitatelia považujú Paula Coelha za obyčajného vymývača mozgov, ktorý iba tlačí ľuďom rôzne kaleráby do hlavy. Hneď na začiatok by som chcela teda povedať, že to nie pravda a že nám Paulo prostredníctvom tých najrozličnejších príbehov ukazuje svoj pohľad na svet, na to, aký môže byť život niekedy komplikovaný a že nie všetko je také, ako  na prvý pohľad vyzerá. Je pravda, že nie každá kniha sadne každému. Ja som ich už od Coelha prečítala naozaj dosť a tiež som nebola so všetkými úplne spokojná. Podstatné je, aby ste si od neho našli práve ten príbeh, ktorý vás nejako charakterizuje, s ktorým máte niečo spoločné alebo v ktorom ste sa jednoducho našli. 

Čo je vlastne cudzoložstvo? Je to to isté ako nevera? Môžme tieto dva pojmy vôbec zrovnávať? Alebo sa jedná len o nejaký fyzický stav? Či stav mysle? Pri čítaní tejto knihy si tieto otázky položíte aspoň milión krát. Mnohí z vás možno ani nepochopia, čo chcel autor vlastne povedať (mne sa to stalo napr. pri knihe Brida, že mi tak nejako nedochádzalo, aký je ten hlbší význam, ktorý mám v knihe nájsť). Mnohí z vás možno nepochopia ani Lindu, našu hlavnú hrdinku. Má všetko, po čom všetci potajme túžime - dobre platenú prácu, dom vo Švajčiarku, milujúceho manžela a skvelé, úžasné deti. Všetko jej vychádza, nič jej nechýba, a predsa si jedného dňa uvedomí, že ju takýto život ubíja a že takto nechce už žiť ďalej. A čo jej môže pomôcť viac ako nová láska v podobe mladého, úspešného politika a zároveň jej bývalého spolužiaka Jacoba? No bude práve ON jej vykúpením alebo ju dostane na dno?

"Mala pätnásť! A už presne vedela, čo chce, aj ako to dosiahnuť. Ja mám tridsaťjeden, každú chvíľu po niečom zatúžim, no neviem to získať." 

Zo začiatku knihy som mala dosť problém sa stotožniť s Lindou. Nechápala som, čo viac ešte chcela a o čo jej vlastne išlo, prečo chcela zvrhnúť to pekné čo mala. Postupne som však pochopila, čo ju viedlo k jej rozhodnutiam a prečo konala v mnohých situáciach tak ako konala. Nemôžem povedať, že by som si ju obľúbila, skôr som k nej prechovávala taký neutrálny vzťah a nejako extra som ju neriešila. Ani som s ňou nesúcitila, no zároveň som ju ani neodsudzovala.

Bála som sa, že mi kniha nesadne ako autorovu predchádzajúca kniha, ktorú som od neho čítala a tou bola Brida. Táto kniha sa mi vôbec nepáčila ani si ma nezískala. Knihu Cudzoložstvo som však chápala úplne presne. Som typ človeka, pre ktorého je láska veľmi dôležitá a vždy sa riadim srdcom a nie rozumom. Dokázala som preto pochopiť, že aj Lindu viedla k jej rozhodnutiam láska. Tej bolo z tejto knihy cítiť na každom kroku , na každej stránke. Naozaj ňou bola preplnená. Okrem toho som presne vedela čo mi, ale aj nám všetkým, autor chce zveriť. Aké posolstvo skrýva táto kniha. A pevne verím, že ho v nej objavíte všetci.

Kniha sa číta veľmi dobre.Dej ide pekne dopredu, plynulo sa posúva a táto kniha je skôr oddychová ako nabitá akciou. Nečakajte žiadne závratné zvraty či prekvapivé ukončenie , skôr si uvarte dobrý čaj alebo kávu a čítanie si užívajte. Táto 200 stranová jednohubka je veľmi príjemné čítanie, pri ktorom sa budete zamýšľať skoro na každej strane. Mnohokrát som sa pristihla pritom, že zrazu nečítam, ale iba pozerám do blba a rozmýšľam, zvieram šálku svojho pečeného čaju v rukách a vôbec nevnímam, ako na mňa zhora kričí tatko,že treba vyniesť smeti. Podľa počtu strán by ste tipovali, že knihu prečítate za jedno popoludnie. Opak je však pravdu. Cudzoložstvo som čítala popri knihe Nov aby som si od nej trošku oddýchla (aby si oddýchli hlavne moje mozgové bunky).

Túto knihu by som vám všetkým odporučila. Nie je to typické čítanie a už vôbec po jeho knihách nesiahajú v takom veľkom počte mladý ľudia. Ja sama tiež obľubujem skôr presladené romantické knihy s nie príliš nečakanými zvratmi ale krásnym a super predvídateľným happy endom. Niekedy je však dobré vrátiť sa späť do reality a zamyslieť sa nad životom akým je. Pokiaľ ste ešte nečítali žiadnu z kníh od Paula Coelha, určite by som vám okrem Cudzoložstva odporučila aj knihy Jedenásť minúť či Záhir. Určite to neoľutujete.

"Zostanem sama so svojou silou a hľadím do stropu."

Knihe by som nakoniec udelila plný počet lajkov. Aj keď ma už pár autorových kníh sklamalo, našli sa aj také, z ktorých som bola úplne nadšená. Pokiaľ hĺadáte knihy, ktoré ponúkajú viac než len jednoduchý príbeh a máte chuť sa zamyslieť nad životom, určite dajte knihe Cudzoložstvo šancu a prežite s Lindou jej príbeh.

Hodnotenie: *****

Recenzoval: Veronika Dedíková
http://book-fans.blogspot.sk/

Cudzoložstvo

Cudzoložstvo je najnovším prírastkom do mojej zbierky. Je vyrozprávaná - netradične - z pohľadu ženskej hlavnej hrdinky, Lindy, ktorá má v živote všetko, čo si žena môže priať. Pokojné rodinné zázemie, dobrú prácu, skvelého manžela i deti. Avšak Linda napriek tomu nie je spokojná. Vyzerá to dokonca tak, že ak teda nemá žiadne problémy, tak si nejaké vymyslí. Linda je totiž frustrovaná z toho, že každý ďalší deň v jej živote bude rovnaký, má panický strach zo stereotypu. A namiesto toho, aby tieto svoje problémy riešila s rodinou, utieka sa radšej k nevere.

Klamala by som, keby som tvrdila, že Lindu chápem. Neviem totiž, ako taká depresia zo stereotypu vyzerá ani čo pri nej človek cíti. Lindine myšlienky sú síce dosť jasné, ale pokiaľ to človek nezažije na vlastnej koži, asi ťažko sa do toho dokáže celkom vcítiť. Nedokázala som sa ubrániť pocitu, že Linda je rozmaznaná panička, ktorá od dobroty nevie, čo so sebou. Také prípady nie sú ojedinelé ani v skutočnom živote, takže sa ani nečudujem, že som si vytvorila práve takýto záver.

Téma cudzoložstva ako takého sa ma nijako hlbšie nedotkla. Skôr som si všímala, ako autor opisuje vnútorný svet žien a musím povedať, že poukázal na mnohé nelichotivé pravdy. Medzi inými aj na to, že väčšina žien sa usiluje vydať sa (alebo inak získať) muža, ktorý ju bude schopný zabezpečiť, vybudovať si kariéru a neskôr mať dobre vychované deti. Samozrejme, málo žien má toto všetko, no tie, ktoré to majú, mnohokrát nie sú spokojné. Zrazu cítia prázdnotu a túžia po niečom inom. Jednoducho, nikdy nie sme spokojné s tým, čo máme. Je to smutné, ale je to tak a Paulo Coelho to prostredníctvom Lindy názorne ukázal.

Veľmi sa mi páčili aj Coelhove myšlienky o láske. Popísalo sa o nej už dosť, väčšinou sa opisuje ako nezištný romantický cit a táto predstava je v nás taká zakorenená, že nerozmýšľame nad tým, čo vlastne od lásky očakávame. A veru, je toho naozaj mnoho! Práve na to autor poukázal, a hoci sa dostavil určitý pocit rozčarovania, predsa len má pravdu. Naozaj za lásku niečo očakávame - pozornosť, čas, dotyky, obete.

Ospravedlnenie nevery a hľadanie odpustenia sa mi však, pravdupovediac, nepáčilo. Mám k tomu jasný postoj a nemyslím si, že Lindine argumenty sú namieste. V určitých prípadoch sa možno cudzoložstvo dá odpustiť a pochopiť, no Lindin prípad to určite nie je. Ešte šťastie, že Coelho píše tak pútavo, citlivo a vždy ma zaujme niečím novým a predostrie myšlienky, ktoré ma prinútia zamyslieť sa. Ak ste fanúšikmi Coelhových kníh, Cudzoložstvo si nesmiete nechať ujsť. Ak jeho diela nepoznáte, začnite s niečím známejším (napr. Alchymista alebo Veronika sa rozhodla zomrieť), a potom sa rozhodnite, či sa chcete vrhnúť do filozofických "coelhovských" vôd.

Hodnotenie: *** a pol

Recenzoval: Catty
http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk/

Cudzoložstvo

Málokedy si prečítam recenzie o knihách, ktoré sa chystám čítať. Tentokrát som urobil výnimku a prečítal som si až dve. Najmä táto, z blogu Tibora Javora ma zaujala. Nedal som sa však zviesť z cesty, ktorá ma priviedla k tejto knihe a dobre som urobil. Potvrdilo sa, že žiadna kaša sa neje taká horúca, ako sa  uvarí a že recenzie sú niekedy silne ovplyvnené skúsenosťou konkrétneho čitateľa.

Každá kniha ma privádza k rôznym úvahám o pozadí diela, o súvislostiach aj o myslení autora. Inak by to hádam ani nešlo, každý autor dáva na pozadí príbehu možnosť nahliadnuť do svojich názorov na život. To však neznamená, že čitateľ musí veriť príbehom ktoré číta. Zvyčajne stačí istá pravdepodobnosť, ak nejde o scifi, alebo o "fantasy". Ani tam však nesmie chýbať "ľudský" princíp, inak by sme tomu nerozumeli.

Cudzoložstvo sa mi, napriek všetkému, dobre čítalo a obavy, ktoré načrtol vo svojom článku Tibor Javor sa rýchlo rozplynuli. Najmä v porovnaní s inými knihami (napríklad: Tento muž, alebo  London Road)   bola téma opisovania sexu veľmi mierna a vlastne v tom príbehu dostatočne funkčná. Je to však môj názor, niekto to môže vidieť inak.    

Dobré knihy nás zvyčajne uvádzajú do atmosféry rôznych krajín a miest, tentokrát je to pomerne blízke, ale málo známe Švajčiarsko. Trochu chladné, úradnícky upäté a silne tradičné. V takom prostredí sú aj opisy lásky a emócií o poznanie vecnejšie, alebo je to dané tým, že autorom je muž a ešte k tomu vo veku 65 rokov, patrične skúsený aby sa venoval len podstate.

Zaujímavými sa mi javili opisy vzťahu ženy a muža, tak ako ich rozpráva žena, ale fakticky pochádzajúce z hlavy mužského autora. Nevyskytujú sa tam napríklad opisy krásy mileneckej dvojice. Každý pocit možno v knihe vyjadriť rôznymi slovami s rozličným odtieňom a upresňovať to ďalšími slovami. Každé napísané slovo však vyvolá jednoznačný pocit u čitateľa, podľa jeho skúseností. Všetko v tejto knihe je v akejsi psychologickej rovine, aby sme si uvedomili, že ich myšlienkové pochody sú silnejšie a dôležitejšie ako city, ktoré prežívajú. Ak vôbec išlo o city a nie len o vášne.

Príbeh ženy v dobre situovanom vzťahu, v kompletnej rodine, spočiatku vyznieva skoro ako prípad pre psychoanalýzu, ak nie pre psychiatriu, ale Linda sa bráni a nechce podľahnúť vplyvu liekov. Neskôr, práve po prežitom vzťahu, ako by sa všetko vrátilo do normálnych koľají a kríza je prekonaná, takpovediac "alternatívnou medicínou". Vďaka mužovi, ktorý miluje svoju ženu bez kladenia akýchkoľvek podmienok.

V Cudzoložstve som zaregistroval niekoľko myšlienok a postrehov, ktoré stoja za pozornosť. Až som nadobudol falošný dojem, že k napísaniu úspešnej knihy stačí mať kopu múdrych myšlienok a k tomu pripojiť jednoduchý príbeh (všetky ľudské príbehy sú v podstate jednoduché a s istými obmenami sa opakujú do nekonečna). Podľa aktuálnej módy sa k tomu pridá aj trochu až viac sexu a úspešný román je na svete.

Vráťme sa však k postrehom z knihy:
Keď nepresvedčíme úsmevom, určite pomôžu slzy... Ženská logika?
Filmy nám dávajú falošnú predstavu o svete... Kto by tvrdil opak, klamal by.
Na diskotéke chcem byť s tebou bez tej príšernej hudby, ktorá je z nepochopiteľných dôvodov tak úspešná... Kam dospel náš spoločenský tanec?

Bolo by toho oveľa viac, ale na tie ďalšie príde každý čitateľ podľa svojho gusta. Napríklad na stranách: 71, 93, 95, 104, 115 (to pre tých, ktorí sa rozhodnú prečítať si Cudzoložstvo).

To by mohlo byť skoro všetko odo mňa k tejto knihe. Aj Coelho  hovorí, že kto dá všetko, už nemá čo stratiť. Myslím si, že každá kniha je pre autora len prostriedkom a cestou, nie cieľom. Táto si našla cieľ aj u mňa. Už na úplný záver tejto úvahy o knihe a o knihách dodám, že dobrá kniha by mala mať, okrem klasickej dramatickej schémy uplatnený aj filmársky princíp striedania celku, poloceku a detailu. Potom sa súčasnému čitateľovi dobre číta.

Recenzoval: Jozef Javurek
http://jozefjavurek.blog.sme.sk

Cudzoložstvo

Cudzoložstvo je cesta, je to alternatíva a mnoho dvojíc pozná jej temné aj svetlé stránky. Nič nemá len jednu stranu mince a na obe si Paulo Coelho, filozof – spisovateľ, ako je to o ňom známe, posvietil v novom bestselleri  s hriešnym názvom.

Kniha Cudzoložstvo od Paula Coelha sa pustila do vážnej témy. Podtitulom diela je veta: „Je lepšie nežiť, ako neľúbiť.“ Na knihu od prvého dňa prišli rozporuplné reakcie čitateľov po celom svete. Čo je pochopiteľné, veď kto by prijal k cudzoložstvu jednostranný postoj?

Príbeh je o žene, ktorá sa unudila z dokonalosti. Poviete si, čo by ste dali za život vo veľkej vile, s partnerom, ktorý miluje, miluje až tak, že odpustí aj to, čo by iný nie, s kariérou, zdravím, všetkým… a predsa.

Kto nemá, túži a kto má všetko? Čo mu ostáva? Túžba a poznanie, že zakázané ovocie najviac chutí.

Kniha Cudzoložstvo je príbehom ženy, ktorá mala všetko, no zistila, že nechce, aby jej život vyzeral každý deň ako cez kopírku. Nechcela sa zobudiť o tridsať rokov s rovnakým pocitom nudy ako dnes a zajtra. Všetko rovnaké, akurát telo staré.

Príbeh sa začína rozvíjať zakázaným orálnym sexom, pokračuje psychickými traumami, hrami s ohňom, drogami až po divoké sexuálne orgie, ktoré môže vyvolať len dlho potláčaná sexuálna túžba, ktorá v partnerstve nedosahuje svoje kvality. Túžby rastú a živočíšny sex akoby sa stával v živote najvyšším princípom.

Nová Coelhova kniha nie je jeho spisovateľskou štandardou. Je viac menej filozofickou rozpravou postavenou na príbehu, ktorý zaujme každého, kto sa raz za čas dostal do sporu s vlastnými myšlienkami. Kam putujeme? Čo môžeme očakávať od života? Je toto život, ktorý chcem žiť aj v ďalších rokoch? Ako sa hovorí, je to kniha pre tých, ktorí sa svoj život neboja zhodnotiť a premýšľať nad ním aj v sférach, kde to môže zabolieť a môžu sa rodiť aj bolestivé rozhodnutia. Kniha je obrazom dnešnej doby a mnoho ľudí v nej nájde odpovede, hoci pre mnohých bude iba prázdnym filozofovaním o pseudoprobléme. O vymyslenej znudenej žene, až kým neprídu na to, že sú v podobnej situácii. A zrazu bude pre nich Cudzoložstvo ako liek pre dušu…

Recenzoval: Marek Mittaš
http://mittas.blog.pravda.sk

Cudzoložstvo

Príbeh necháva autor vyrozprávať hlavnú hrdinku Lindu/mimochodom jej meno nájdete v knihe iba raz../,ktorá nie je nešťastná, len nie je šťastná. Zdanlivo či skutočne / to nechá autor na posúdenie čitateľovi/vôbec nemá dôvod  k pocitom dezilúzie. Výborný milujúci manžel, nadštandardné finančné zabezpečenie, zaujímavá práca novinárky, nádherné a poslušné deti, navyše veľmi  atraktívny vzhľad samotnej hrdinky.  Jednoducho ukážkový život. ,Kto by po takom nezatúžil..?!

Napriek tomu sa jej čoraz častejšie zmocňuje nepokoj, má pocit, že trpí depresiou, plače tajne pod sprchou, lebo už nevie ako ďalej a vlastne nedokáže ani povedať, prečo tie desivé pocity a bezsenné noci..

Zlom nastane, keď stretne svojho bývalého spolužiaka- teraz významného politika- a sama sa rozhodne pre neveru. Čitateľ si podvedome kladie otázku..Prečo?? Odpoveď naozaj nie je jednoduchá a každý si musí nájsť k hlavnej hrdinke svoju cestu a svoj postoj.

Vekom preverená pravda ,že človek si vždy na ceste životom musí prejsť rôznymi náročnými skúškami, sa napĺňa aj hlavnej hrdinke.

 Ak je život príliš jednoduchý a krásny, plynie ako pokojná rieka, môže sa nám stať presne to, čo Linde –prepadne nás provokatívna túžba počarbať ten krásny obraz a zničiť dokonalosť, ktorá ničí nás.

Cesty životných paradoxov -hrdinka pocítila potrebu poznať, čo je naozaj krásne, čisté a priezračné a napĺňa tým najcennejším láskou a dobrom..a  preto si vybrala tú najťažšiu cestu zažívať premenu Dr. Jekylla na mr. Hyde, byť na chvíľu Frankensteinom.

Sebazničujúca premena jej poslúžila na to, aby pochopila, ako ľahko možno prísť  o všetok pokoj, bezpečie, lásku..ale vážiť si to začne až vtedy ,keď zostúpila do pekiel strachu, poníženia  a pocitu pohŕdania sebou. Musela sa dotknúť dna, aby pochopila a prijala sa.

 Kniha je napísaná veľmi citlivo, aj keď miestami autor prekvapí drsnosťou opisov, práve preto, aby čitateľa priblížil k hrdinke a jej najtajnejším intímnym pocitom.

Na záver som vybrala niekoľko myšlienok, ktoré ma zaujali, aby som vám priblížila, na čo sa máte tešiť, keď  sa rozhodnete si knihu objednať.

 „..zblúdené duše majúneuveriteľnú schopnosť rozpoznať sa a zblížiť, čím znásobujú svoj bôľ...“

„ Pochopím,že moje podvedomie premieňa imaginárny problém na skutočný. Tak je to vždy.Preto sa objavujú choroby...“

„..Žiť znamená robiť rozhodnutia a znášať dôsledky..“

„..Láska nie je len cit,je to umenie.Ako pri každom umení,nestačí iba inšpirácia,treba aj veľa pracovať..“

Recenzoval: Ebbee
http://www.ezoterik.sk