Šimon - skutočný príbeh rodiny bojujúcej o návrat svojho syna

Keď som knihu dostala do ruky, myslela som si, že celý príbeh bude opisovať iba Šimonovu chorobu a že to bude písané z pohľadu redaktorky. Mýlila som sa v obidvoch veciach. Celá kniha začala svoj príbeh úplne na začiatku, keď rodina Buchovcov ešte žiadneho Šimona nemali. To bolo veľmi dobré. To znamená, že som s nimi mohla prežiť ich celý príbeh - ich rozhodnutia, problémy, detstvo Šimona a jeho súrodencov, sledovala som ako sa medzi nimi vyvíjajú vzťahy, rodinné putá. Všetko bolo písané z pohľadu jeho mamy Valiky, aj keď niekedy sa mi zdalo, že zašla až príliš do súkromia vzťahu medzi ňou a jej manželom... Veľakrát som sa nad knihou aj usmievala, lebo autorka používala naozaj dobrý štýl písania. No vždy, keď prišiel na scénu Šimon, nedokázala som sa usmiať. Keď sa niečo opýtal, keď sa rozhodoval o operácii, keď sa o nej hovorilo, v hlave mi svietil výkričník, že tento príbeh nemá šťastný koniec. V duchu som kričala na Šimona aby na ňu nešiel… bolo mi z toho veľmi smutno... Knihy so skutočnými príbehmi čítam najmenej, pretože väčšinou opisujú smutné udalosti. No občas si treba prečítať aj takéto knihy, aby sme zistili, že napriek všetkému sa máme predsa len dobre. A treba si to vážiť.