Ohnivá kázeň

Nová dystópia, ktorá mala ovládnuť kníhkupectvá. Zaujímavý nápad o dvojičkách, ktoré sú vždy prepojené - pozor na to - nie mysľou ale fyzicky. Vždy musia zomrieť obaja. Nepísané pravidlo, o ktorom všetci vedia a veľmi dobre si ho uvedomujú. Svet, v ktorom sú alfy a omegy. Alfa je tým dokonalým stvorením a omega odpadom, ktorý len ničí svet, bez neho by však nik neprežil. Pripomína vám to niečo?

Kým Zach si velebí v hlavnom meste v Koncile, jeho sestra Cass okopáva na neúrodnej pôde a hľadá potravu všade kde sa dá. Takýto je osud všetkých dvojičiek.

Kým v originály vyšla táto kniha ešte minulý rok, až v januári tohto roku sme sa dočkali na preklad do slovenčiny. Či už boli moje očakávania vysoké alebo nízke, musím uznať, že autorke v hlave skrsol veľmi dobrý nápad. Ale je aj prevedenie také skvelé?

"Smiem ísť k tebe?"
Vzdychol si. "Lebo moja posteľ už nie je už aj tak dosť malá?" Počula som, ako odhrnul prikrývku. "Poď."

Si alfa? Musíš byť dokonalé, inteligentné a zákerné stvorenie, ktoré zo srdca neznáša všetky omegy a najradšej by ich všetky vyzabíjalo. 

A také bolo zmýšľanie všetkých alfských postáv, ktoré sa v tomto príbehu vyskytli.
Zach ako hlavná postava, bol zo začiatku síce malé zlatíčko (ako všetky deti...) ale pri jeho dospievaní sa všetko zmenilo. Myslela som, že aspoň on bude ten dobrý. Že aspoň on bude ten, ktorý zmení dejiny a nezostane to len na Cass. Zmýlila som sa. Ako inak, Cass musí bojovať proti Koncilu a všetkým alfám. 

Cass je taká tá typická hrdinka, ktorá si myslí že nie je inteligentná a krásna a predsa je opak. Omegy sa vyznačujú hlavne tým, že majú nejakú fyzickú vadu. Či už je to chýbajúca alebo prebývajúca končatina či iný orgán, vždy tu niečo je. U Cass a pár iných omeg sa však gény sekli a tak u nich nie je žiadna mutácia, za to sú však odmenení jasnovidectvom. Nie všetci však môžu vidieť budúcnosť alebo čítať myšlienky, väčšinou je to vždy rôzne. A tak Cass stále zostáva s nálepkou na čele OBYČAJNÁ s malým bonusom a to jasnovidka. 

Jediná vec, ktorá je na postavách ako tak super, je Spachtoš. Chlapec, ktorý nevie nič o svojej minulosti, ani len to, ako sa volá a tak musí pomaly objavovať svoju minulosť.. a to sa mu nedarí. 

Odkedy mi vypálili značku na čelo, zvykla som si na nadávky niekoľkých álf, čo prechádzali cez osadu: slepá ulica, netvor, príšera.

Slovenská obálka je naozaj pekná, aj keď musím uznať, že verzia, ktorú vidíte na obrázku, je naozaj brutálna a vyrážajúca dych. Ku knihe sa naozaj omnoho viac hodí, aj keď aj tá naša Slovenská má pre príbeh určitý význam. 

Som toho názoru, že táto kniha by mohla byť omnoho lepšia. Príbeh je skvelý, pútavý a zaujímavý, čitateľa vie naozaj zaujať. Horšie je však to, že to prevedie a štýl písania autorky nie je až taký dobrý. Knihu som čítala pre mňa dva neuveriteľné týždne a stále tomu nemôžem uveriť. Príde mi to, ako keby som pri nej strávila večnosť a stále sa nikam nedostala. 

Konečne sme sa mohli dočkať novej a dlho očakávanej dystopickej sérii, autorka je pre mňa však sklamaním. Kto vie, možno bude druhá časť lepšia, možno nie. Dúfam však, že bude omnoho lepšia, pretože ak by som ju mala znovu čítať dva týždne, tak sa odstrelím. Ak vám však nevadí zdĺhavé čítanie a máte rady dobrodružné a napínavé príbehy, táto kniha je pre vás ako stvorená. Jediné mínus je naozaj len hlavná hrdinka a zdĺhavosť. 

Recenzovala: Aneta Kondrčková
http://readingbookswithlove467.blogspot.sk/2016/02/ohniva-kazen-francesca-haigova.html

Uplynulo už štyristo rokov od ničivého výbuchu, kvôli ktorému sa stal zo Zeme primitívny svet. Hoci sa radiácia stratila, z neznámeho dôvodu sa rodia iba dvojčatá. Jedno dvojča je vždy alfa – po všetkých stránkach telesne dokonalé; a druhé omega – postihnuté väčšími či menšími deformáciami. Zatiaľ čo alfy hlásajú svoju nadradenosť, omegy odvrhujú a zatvárajú do ubytovní. Platí ale jedna zásada: keď zomrie jedno z dvojčiat, zahynie aj druhé. V ťažkých časoch sa jedna z omeg, Cass, ktorá je postihnutá jasnovidectvom, odváži snívať nebezpečný sen: sen o rovnosti. Znie to ako originálny nápad? Autorke sa musí nechať, že prišla s jedinečným námetom, ktorý sa tak často v knihách nevidí. Ale pekne poporiadku... 

"Spomínala som na dni, mesiace, roky, čo sme spolu strávili, zatiaľ čo zvyšok dediny na nás hľadel s podozrením. A hoci som si zreteľne vybavovala aj jeho nevraživosť a mnohé prejavy krutosti, vedela som, že odo mňa závisí rovnako ako ja od neho." 

Každý, kto sa začíta do anotácie Ohnivej kázne, sa pravdepodobne pozastaví nad nápadom rozdelenia sveta na alfy a omegy. V mnohých knihách sme sa stretli s delením ľudí do rôznych frakcií či kategórií, avšak osobne som sa s alfami a omegami ešte nestretol. Autorka navyše príbeh zasadila do prostredia, ktoré pripomína minulé storočie. Jadrový výbuch totiž svet posunul o niekoľko desiatok rokov dozadu a slovo technológia je v svete Ohnivej kázne zakázaný pojem. Musím sa však priznať, že moje nadšenie z tejto knihy opadlo po pár stranách, na ktorých som našiel len minimum priamej reči. Tú vystriedalo rozprávanie a množstvo opisov, ktoré, úprimne, veľmi nemám v láske. Preferujem skôr príbeh, ktorý sa, častokrát aj pomocou krátkych viet, rýchlo posúva dopredu. 

"Myslela som na svet, o akom sa hovorí v legendách. Krajina za morom. Mohla by byť skutočná? Miesto, kde všetko mohlo byť inak?" 

Rozprávačom príbehu je Cass, ktorá je obdarená schopnosťou jasnovidectva. Úmyselne som použil slovo rozprávač, keďže neraz mi táto kniha pripomínala skôr príbeh, ktorý mi rozprávala stará mama. Aj to je jedným z prvkov, vďaka ktorým sa Ohnivá kázeň odlišuje od ostatných kníh. Nie každý čitateľ však tento typ rozprávania ocení a vzhľadom na malé množstvo priamej reči, najmä v prvej polovici knihy, môže byť veľa čitateľov sklamaných. Sám som sa pri čítaní neraz pristihol pri tom, že rozmýšľam o úplne iných veciach. Som však presvedčený o tom, že keby autorka napísala knihu iným štýlom, môj názor by sa diametrálne odlišoval. Pozitívom však bolo, že po niekoľkých hluchých miestach sa príbeh rozbehol a smeroval k nečakanému záveru. 

"Neprišla žiadna odpoveď, iba trepot provizórnej vlajky vo vetre.

 Ani jeden z nás nemusel vysloviť, čo sme vedeli 

obaja: o niekoľko dní bude po všetkom." 

Napriek tomu však musím povedať, že som si obľúbil hlavnú hrdinku. Páčilo sa mi, že bola empatická a dokázala pochopiť konanie ostatných postáv. Aj v ťažkých chvíľach si zachovala chladnú hlavu a najmä kvôli tomu si ma získala. Mnohí čitatelia porovnávajú Ohnivú kázeň s Divergenciou či s Hrami o život. Súhlasím s tým, že mali tieto knihy isté veci spoločné, avšak nemôžem povedať, že by sa Haigová predošlými knihami inšpirovala. Práve naopak, prichádzala s novými prvkami, ktoré robili dielo originálnym. Napriek tomu ale Ohnivú kázeň považujem za priemerné oddychové čítanie, ktoré neohúri, ale zároveň ani výrazne nesklame. 

Osobne by som odporučil Ohnivú kázeň najmä tým, ktorí majú chuť na netradičný príbeh s fantazíjnymi prvkami. Ako z recenzie vyplýva, treba byť ale pripravený na väčšie množstvo opisných a rozprávacích častí, ktorým by neuškodil väčší počet dialógov a priamej reči. Autorka však otvorila zaujímavú tému a vo svojom diele druhoplánovo odkazuje na nerovnosti vo svete a nadraďovanie sa nad ostatných. 

Recenzoval: Dominik Petriska
http://domco-books.blogspot.sk/2016/02/recenzia-ohniva-kazen-francesca-haigova.html

O autorke som počula prvýkrát a taktiež kniha Ohnivá kázeň je prvá kniha, ktorú som od nej mala tú možnosť čítať. Takže ako vždy, bola som skeptická ku knihe, ale nie kvôli príbehu, ale kvôli spôsobu akým bude napísaný. U mňa je veľmi kľúčové, ako je kniha napísaná, pretože ak má skvelý námet, ale je zle spracovaný, tak jednoducho kniha u mňa stratí svoje sympatie. A bohužiaľ pri tejto knihe tomu nebolo inak, čo mi je veľmi ľúto. 
     Kniha sama o sebe je skvelá, ale štýl akým je napísaná mi dosť prekážal. Kniha je písaná v prvej osobe a celým príbehom nás sprevádza hlavná hrdinky Cass. Ocitáme sa s ňou v Hosťovacej izbe, odkiaľ nám postupne rozpovedala o svojom živote, ktorý mala predtým. V tejto časti sa celé to rozprávanie tiahlo skoro bez priamej reči. Samozrejme bola tam priama reč, ale keď som čítala už tretiu stranu bez priamej reči, začala som sa pomaly knihy báť. Dúfala som, že časom sa to zlepší, ale opak bol pravdou. Väčšina deja sa odvíjala prostredníctvom opisu deja, o pocitoch postáv sme sa dozvedeli opisom, a nie cez dialógy. Povedala by som, že dialógy v tejto knihe tvorili možno 40%, čo je podľa mňa veľmi málo. Mňa totiž nebaví čítať súvislý text, kde sa na malom mieste nachádza príliš veľa nahustených informácií. Nie, ďakujem. Toto nie je pre mňa. Možno to niekomu vyhovuje, keď hlavne rozprávač nás prevádza dejom, ale mne nie, ja potrebujem dialógy.
 

   Originality príbehu. To bola prvá vec, ktorá mi napadla po prečítaní anotácie. Áno ide o viac-menej dystopický príbeh, no tie mi poslednou dobou prirástli k srdcu. Najviac sa mi páčilo, že tentokrát autorka nesiahla po niečom s čím sme sa už mohli stretnúť a to, že svet je rozdelený do určitých kást, obvodov, alebo iného územného, spoločenského rozdelenia. V tejto knihe sa stretávame s rozdelením na alfy a omegy. Podľa mňa je to super niečo nové, a všetky tie veci okolo toho. Jednoducho skvelé, autorka vymyslela úžasný svet, ktorý je síce po výbuchu primitívny, no zisťujeme že sa v ňom stále zachovali určité formy techniky.
     Hlavná hrdinka bola podľa mňa jedna z tých lepších postáv. Páčilo sa mi jej zmýšľanie, ktoré bolo v tej knihe originálne. Nevidela ľudí ako alfy a omegy. Ale práve naopak, vždy ich vnímala rovnako. Pretože, keď zabiješ jedného, vždy zomrie aj jeho dvojča. Cass mi hneď po pár stranách prirástla k srdcu. Bola odvážna aj keď si to možno ona sama neuvedomovala. A aj napriek všetkému čo prežila, vždy si uchovala svoju súrodeneckú lásku k bratovi, nech už bol akýkoľvek. Nezatrpkla, ba ani k nemu nepociťovala nenávisť. 
     Musím povedať, že kniha bola vážne skvelá. Vždy sa v knihe dialo a nestávalo sa, že by sa v nej vyskytovali hluché alebo nudné pasáže. Ale samozrejme sem tam sa aj také niečo objavilo, ale našťastie len v minimálnom množstve. Len škoda, že spôsob akým je kniha napísaná, podľa mňa knihe veľmi nedopomohol. 
     No i napriek tomu, to je skvelá kniha, ktorá je plná intríg, chamtivosti, odvahy a nečakaných zvratov a napínavá až do konca.Takže ak máte radi takéto knižné žánre určite po nej siahnite, a myslím si, že nebudete ľutovať. Knihe by som rada dala plný počet bodov, ale bohužiaľ to nie je možné.

Recenzovala: Hana Kubišová
http://kniznemaniacky.blogspot.sk/2016/02/recenzia-francesca-haigova-ohniva-kazen.html

Ohnivá kázeň je nie len novinkou na Slovensku, ale i Anglicku (alebo kde to vlastne vyšlo v originály :D). Získalo sa na ňu veľa dobrých ohlasov, porovnávajú ju s Hunger Games a preto sa adaptovala ako trilógia, ktorej druhý diel, Map of Bones, vychádza niekedy teraz v originály, alebo niekedy teraz ešte len vyšiel. 

Po prvé, bola to prvá kniha, pri ktorej som si povedal, že je pravda, čo hovoria druhí. Čiže áno, Ohnivá kázeň sa podobá na Hry o život. No zároveň nie, je to kompletne iný príbeh a keby sa ma mal niekto spýtať, čo presne sa z tejto knihy podobá na HG, tak by som pravdepodobne odpovedať nevedel. S Hrami o život to má spoločné..taký ten nádych. Atmosféru. No hneď už na začiatku vám poviem - Ohnivá kázeň je jedinečný príbeh. A to myslím fakt vážne.

Keď si predstavíme dnešné dystópie, je to všetko na jedno kopyto, priznajme si. Avšak keď hľadáte nejakú naozaj inú dystópiu v týchto časoch, vyberte si v kníhkupectve Ohnivú kázeň, pretože tá je úplne iná.

Námet je úplne perfektný - dvojčatá, jedno alfa - dokonalé, perfektné, úžasné, druhé omega - poškodené, zdeformované, znevážené, posielané do určitých ubytovní. Námet je úplne dokonalý. Myšlienka? Mne sa veľmi páči myšlienka - rovnosť. Myslím si, že na svete jej je naozaj málo, ľudia sa označkujú, hádajú sa o to, kto je vyšší, ako by boli naozaj iní -  v tejto knihe sníva hlavná hrdinka nebezpečný sen: sen o rovnosti. Mne sa to proste veľmi, veľmi páči. No poďme k samotnému spracovaniu a k tomu, ako sa s tým Francesca popasovala.

First things first, musím uznať, že Francesca má krásny štýl písania. Nie príliš náročný, no pekný pre oči :) Ale...

Viete, prečo som túto knihu čítal asi tak dva týždne? DVA TÝŽDNE?! Pretože ten začiatok. Ten začiatok. Niežeby bol zlý, bavil ma, iba bol pre mňa taký...kostrbatý. Pomalý. Predieral som sa cez prvých sto strán naozaj pomaly a ťažko. Po sto strán sa to začalo urýchľovať, potom to šlo ako po masle. Neviem či je to mnou, alebo knihou. Možno oboje. No aj tak - pre mňa bol ten začiatok ťažký na prekúsanie. Nie nadarmo sa hovorí, že začiatky sú ťažké!

Táto kniha z môjho pohľadu mala dve nevýhody: jedna bol ten začiatok, čo som už vyššie spomínal, no druhé bol štýl, akým bola kniha písaná. A myslím to nasledovne: keď som čítal túto knihu, mal som pocit, ako by hlavná hrdinka predo mnou sedela a rozprávala mi ten príbeh, nie akoby sa práve teraz dial. Dúfam, že ste mi pororzumeli. Proste, ono to tak vyznie, ako by bola kniha písaná v minulom čase. Sadli sme si, vtedy, keď prišli a podobne. Mne to potom vyznelo akoby som ten príbeh počúval, nie čítal ako dej, že sa to práve teraz odohráva. Akoby som vypočúval hlavnú hrdinku, ktorá mi ten príbeh rozpráva.

Čo sa týka postáv, každá mi bola sympatická, či už kladné postavy alebo záporné. S hlavnou hrdinkou, Cass, si podľa mňa urobíte dobrý vzťah a zapáči sa vám. Mne sa zapáčila, možno sčasti aj preto, že pripomínala trochu aj Katniss. Hlavný hrdina, Spachtoš, bol fajn, i keď mi miestami jeho slová nepripadali ako by to povedal on. Niektoré jeho monológy mohli byť reálnejšie, menej také...poetickejšie, spisovatelskejšie (vau, to je slovo). Ale viete, ako to myslím. 
Tých sto strán prvých, cez ktoré som sa prehlodával ako škrečok cez neviemčo, som si bol istý, že knihe dám tri hviezdičky. No po tej stej strane, keď sa to pre mňa rozbehlo a išlo, zapáčilo sa mi to väčšmi, bol som si zasa istý, že dám knihe tie hviezdičky štyri. Lenže...robil som kopu recenzií na knihy, ktorým som dal štyri hviezdičky a úprimne si to zaslúžili. Avšak o tejto knihe by som to nemohol s čistou mysľou povedať. Ten začiatok bol pre mňa naozajstný challenge, a keby nebolo "mňa" a správal by som sa ako niektorí ostatní, vyprdol by som sa na to. Čiže kniha potom mala pre mňa jednoznačné hodnotenie.
Táto kniha by určite bola dobrá ako vo filmovom spracovaní či seriálovom, pravdaže, ak by sa dostala do správnych rúk, pretože je naozaj zaujímavá. Taktiež by si podľa môjho názoru táto kniha zaslúžila viacej pozornosti - na to, ako niektoré nanič youngadultovky sú vyhajpované do nebies, i tejto by sa zišiel aspoň menší humbuk :D Ak máte radi dystópie, prečítajte si ju. Je naozaj zaujímavá, super, len mne nesadol ten začiatok, to je všetko :D

Úprimne dúfam, že vydavateľstvo YOLi vydá celú trilógiu. Prosím, prosím, PROSÍM! Pretože toto má fakt obrovský potenciál a je vidieť, že každou stranou sa autorka zlepšovala. Teším sa na druhý diel a snáď aj na tretí, ktorý, prosím, prosím, PROSÍM, uvidím na poličkách slovenských kníhkupectiev. Táto trilógia má potenciál a aj bude využitý, to viem :D Len tých prvých sto strán, všakže....

Kniha bola skvelá, super a teším sa na pokračovanie, ktoré od YOLi očakávam! Len ako som spomínal už niekoľko krát - tých prvých sto strán boli pre mňa prekážkou. Neviem čím, no proste to tak bolo. Keďže som sa nevedel rozhodnúť medzi dvoma hodnoteniami, tak tejto knihe dávam 3 a pol hviezdičky. Chcel som jej dať štyri, no je tu kopu kníh, ktoré majú štyri a sú od tejto lepšie. No ja som si istý, že druhý diel si zoberie o jednu celú viac! :-)

Percentuálne hodnotenie: 65%

Recenzoval: Miloš Bihári
http://universeofwonderfulbooks.blogspot.sk/2016/02/ohniva-kazen-vzdy-zomieraju-obaja.html