Divoké temné pobrežie

Moja šťastná thrillerová ruka mi vybrala toto čítaníčko v čase, keď bola kniha knihou mesiaca v čitateľskom klube Martinus. Prečítala som ju v danom mesiaci a za jeden deň, respektíve jedno poobedie, kedy všetky telesné (natrieť sa SPFkom napríklad, to som akože fakt mohla) aj duševné (džampnúť do bazéna a ostať tam do tmy) potreby išli bokom.  Dominic je vzorný otec troch detí a tiež vedec. Na opustenom ostrove so svojou malou rodinkou bačujú najlepšie ako vedia, lebo majú mimoriadne dôležitú úlohu. Každý vnímavý človek vie, že ekologická katastrofa je na spadnutie a Dominic má na starosti špeciálne sklady, ktoré ukrývajú milióny vzoriek semien.  Aby toho chudák nemal málo, nebudú mu robiť vrásky len klimatické zmeny, ale aj tajomná cudzinka, ktorú more vyvrhlo na breh počas divokej búrky.  Tajomná cudzinka, medzi rečou Rowan, sa postupne skamaráti s deťmi, pokerfaceový Dominic si drží náležitý odstup. Milujem opisy prírody v knihách a tuto pani autorka to dokázala tak majstrovsky, že som mala pocit akoby som na tom ostrove bola a pozorovala tulene, mimochodom milujem tulene, prečo ľudia na Slovensku nechovajú len tak doma tulene? Okrem opisov prírody chválim aj opisy atomosféry, ktorá bola strana za stranou temnejšia, a bavila ma aj linka ktorú by som nazvala detektívnou, lebo Rowan pôvodne išla hľadať svojho manžela. Od začiatku som mala ciťáka že manžel bude nejaký obrchuj a hádajte, či som mala pravdu?  V každom prípade ten záver, to prečo? Pýtam sa. Podľa môjho názoru mali byť všetci šťastní, naša planéta zachránená a všade mali byť tulene, všade!! A namiesto toho... no nič, choďte si prečítať Divoké temné pobrežie, povinne všetci. Ja som si už zohnala ostatné knižky od autorky a idem zistiť, čím mi zlomí srdce najbližšie.