Mozog v plameňoch: Môj mesiac šialenstva

Ťažko sa hodnotí autobiografická kniha so skutočnými udalosťami a skutočnými ľuďmi, akokoľvek sa mi niečo nemusí páčiť, nie je to len výmysel autora a tak mám pocit, že nemám právo niečo kritizovať. Kniha je rozdelená na tri hlavné časti, v prvej nastupujú u Susannah symptómy, druhá časť predstavuje ten samotný mesiac šialenstva v nemocnici a v tretej sledujeme zotavovanie Susannah (nepovažujem to za spoiler, keďže knihu sama napísala, je jasné, že sa musela vyliečiť). K prvým dvom častiam vlastne ani nemám veľké výhrady, hlavne prvú som prečítala jedným dychom, v tej druhej už bolo trochu priveľa lekárskych odborných termínov, ktorým som veľmi nerozumela (a pri oddychovom čítaní počas Vianoc ani nechcela rozumieť). Trochu mi vadil prístup lekárov, ktorí si s jej diagnózou nevedeli rady, ale skúšali jej stav pripísať priveľa alkoholu, prepracovanosti či rôznym psychickým poruchám. Tretia časť sa mi páčila najmenej, niežeby bola zle napísaná, ale trochu ma rozčuľovalo správanie Susannah. Stále sa len sústredila na to, či bude ako predtým, čo si o nej myslia ľudia (vie, v akom je stave a je nešťastná z toho, že musí bývať v maminom dome?!) a že kvôli liekom pribrala. A to stále dokola. Tiež celkom nechápem, že stále mala príznaky, ale chcela sa tváriť, že ich nemá, chodila na akcie a len sa v duchu trápila, čo si o nej ľudia myslia a že nie je ako predtým a sama si spôsobovala mindráky. Každopádne kniha prinúti človeka sa zamyslieť, ako aj teraz vieme málo o ľudskom mozgu a koľko ďalších ľudí s touto chorobou nesprávne diagnostikovali, pretože nemali také šťastie ako Susannah na dobrého lekára, peniaze na liečbu a rodinných príslušníkov, ktorí sa nevzdali.