Analfabetka, ktorá vedela počítať

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Jonas Jonasson totiž disponuje veľmi rozsiahlym jazykovým talentom a netuším na čom ten autor fičí... mohol by dať kúsok aj mne. Tak ako v predchádzajúcej knihe sa pripravte na dávku politického humoru, obyčajnej ľudskej hlúposti a všeobecne všetkých možných -izmov ( od rasizmu až po anarchizmus a veruže kapitalizmus, či nacizmus atď...atď...atď... ). Príbeh začína predstavením jednej černošskej analfabetky vyrastajúcej v Sowete, v Juhoafrickej republike. Ako sa dostala od exkrementov až po stretnutie s kráľom. O jadrovej bombe, ktorá vlastne nemá existovať a tiež o jednom z Holgerov, ktorý v podstate tiež neexistuje. Príbeh je popretkávaný od Juhoafrickej republiky až po známe Švédsko, ktoré autor popísal už v Storočnom starčekovi. Ak dokázali filmári dostať na plátno Storočného starčeka, táto kniha si to veru zaslúži dvojnásobne.

Neuveriteľné ako autor dokázal prepracovať príbeh do detailu, popri tom rozvinúť X príbehov tak, aby spolu súviseli buď v danom čase, alebo v budúcnosti a dokázal ma pri tom udržať bez toho, aby som sa čo len chvíľu nudila. Úsmev som mala na tvári doslova nasadený od prvej, až po poslednú stranu. Najviac ma šokovalo, že už len anotácia mi pripadala, akoby prezrádzala veľa z deja. Po prečítaní však viem, že nie je šanca prezradiť niečo z deja, aj keby som vám tu opísala polovicu knihy. Tam je tak neskutočne veľa príbehov, že by sme to museli preberať celú noc, aby som porozprávala všetky súvislosti, ktoré boli v knihe, všetky scény. Ja si normálne neviem vybrať, ktorá scéna vlastne bola najlepšia, pretože boli v každej kapitole aspoň tri.

V AKVP je hneď niekoľko príbehov, pričom samozrejme Nombeko je tá prvoradá. Ingmar a jeho manželka, Holger 1 a Holger 2, opitý inžinier, prezidenti, predseda, kráľ, agenti a to som nevymenovala naozaj zďaleka všetko. Každej jednej postave dal do vienka inú vlastnosť a z ťažkej bizarnosti spravil príbeh, ktorý som napriek tomu hltala a pripadal mi totálne skutočne. Robil si srandu z dejín, z udalostí, ktoré hýbali svetom a pri jeho talente v písaní, by mohla mať kniha aj tisíc strán, aj tak by som nemala dosť.

Ak ste už  čítali Storočného starčeka, pripravte sa na to, že autor nevyšiel vôbec s niečím novým. V podstate v príbehu vymenil pár postáv, primiešal zopár nových a zmenil dobu, v ktorej sa odohrával dej. Jonasson stavil na úspech predchádzajúcej knihy a vyšlo mu to na 100%. Ja si ani neviem predstaviť, že by som od neho čítala niečo iné.

AKVP mala nesmierne veľa opisov, úvah, výborne riešené kapitoly a aj keď toho bolo strašne veľa, udržalo ma to, chcela som vedieť čo ešte bude nasledovať a aká "náhoda" sa stane na ďalšej strane. Páčilo sa mi, že autor vie naozaj spojiť humor, iróniu, absurditu a vážnymi myšlienkami. Túto knihu odporúčam každému a garantujem, že nič podobné ste ešte nečítali. Je vynikajúca na oddych a tak dobre som sa už dávno nenasmiala. Vlastne posledne to bolo pri Storočnom starčekovi, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Panebože, však Jonasson píše vtipne už len tie názvy knih :). Tlieskam!

Hodnotenie: *****

Recenzoval: Luce
http://lucindinblog-luce.blogspot.sk

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Život ju však zaveje k inžinierovi-alkoholikovi a k atómovým bombám. Jednu z nich - ktorá pôvodne ani nemala existovať - potom Nombeko nedobrovoľne vláči so sebou naprieč Švédskom. Pomoc nájde u dvojčiat Holger 1 a Holger 2, troch Číňaniek a jednej mrzutej revolucionárky.

Čakanie na Analfabetku, ktorá vedela počítať vo mne vzbudzovalo pocit nadšenia i obavy. Po Storočnom starčekovi... som prirodzene očakávala podobne výbornú knihu, no zároveň som sa bála, či autor nebude kopírovať sám seba. Koncept tejto knihy sa ponáša na ten predchádzajúci - zdanlivo všedná, no dôvtipná hlavná postava, ktorá sa počas svojho živote dostane do najrôznejších kútov sveta a stretne sa s najrôznejšími svetoznámymi osobami, satira politiky, inteligentný humor, absurdné situácie, neuveriteľné a nečakané zvraty. Napriek tejto podobnosti (alebo práve kvôli nej) tu nie je núdza o originalitu, nové prostredie (južná Afrika, Švédsko) či vtipné situácie.

Nombeko sa správa nenútene, efektívne a veľmi múdro rieši problémy, ktoré sa jej postavia do cesty a dychtí po vedomostiach, nikdy sa neprestáva učiť. Dvojčatá Holger 1 a Holger 2 predstavujú dokonalé protiklady - kým jeden je prvotriedny blbec, ten druhý je veľmi rozumný. Táto ústredná trojica hlavných postáv je výborná, skvele sa dopĺňajú, konflikty medzi nimi sú na spadnutie a ich riešenia sú dôvtipné a plné nečakaných náhod a zvratov.

Jonas Jonasson a jeho humor - to je kapitola samo o sebe. Opäť balansuje na hranici reálnosti, no opäť sú tie situácie, stretnutia či životné príbehy tak absurdné, až sa stanú reálnymi. Hoci mi zdravý rozum našepkával úplný opak, predsa som autorovi verila každé jedno slovo. Každá jeho postava vyznieva vtipne. Je jedno, aký ťažký osud ich sprevádza, Jonasson opisuje ich život s nadhľadom a iróniou. A určite vás neukráti ani o jeden zaujímavý životopis, pretože zo života každej jednej postavy sa dozviete aspoň tie najdôležitejšie, najprelomovejšie a najhumornejšie udalosti.

Jonas Jonasson a politika - to je ďalšia samostatná kapitola. Politické machinácie 20. storočia sú veľmi zložité a zaujímajú asi málo bežných čitateľov. V Analfabetke, ktorá vedela počítať sa od 70.-tych rokov postupne presunieme do 21. storočia. Sprevádzajú nás politické dejiny južnej Afriky, Izraela a predovšetkým Švédka ako kráľovstva. A znovu sa stretávame s panovníkmi, ako sme ich zatiaľ nepoznali - ako s ľuďmi z mäsa a krvi, so starosťami i radosťami. Zápletka s odcudzenou bombou je zase tak výborne spracovaná a podaná, že nie je ťažké uveriť tomu, že to všetko sa naozaj mohlo stať.

Analfabetka, ktorá vedela počítať ma presvedčila o tom, že Jonas Jonasson je výnimočný spisovateľ s talentom spracovať akúkoľvek tému do takej absurdnej podoby až budem mať pocit, že je to skutočnosť.

Celkové hodnotenie: *****

Recenzoval: Catty
http://books-parts-of-my-life.blogspot.sk/

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Už úvodný citát v knihe hovorí za všetko – „Rozdiel medzi hlúposťou a geniálnosťou spočíva v tom, že geniálnosť má svoje hranice,“ povedal Albert Einstein. Zoznámte sa s mladou černoškou Nombeko, ktorá sa narodila v chudobnom juhoafrickom predmestí Soweto, najväčšom meste chatrčí a latrín. Ako päťročná začala pracovať a štrnásťročná sa stala šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore B. Životaschopné dievča zatiaľ nevie čítať, zato neuveriteľne dobre rozumie matematike. Práve jej zázračné schopnosti ju predurčili na život plný dobrodružstiev, podivuhodných stretnutí a nečakaných zvratov.

Začína sa Analfabetka, ktorá vedela počítať. Jonas Jonasson, autor svetového hitu Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol prichádza s novinkou, ktorá opäť nesklame, pretože je plná humoru, irónie a nadhľadu. Storočný starček Alan Karlsson, ktorý očaril milióny čitateľov na celom svete, sa síce na scénu nevráti, no aj nová hrdinka udalosťami nabitého príbehu si vás získa.
„Okrem hlavnej postavy je všetko rovnaké,“ povedal s úsmevom Jonas Jonasson pre švédsky denník Expressen. „Stretnutia, ktoré sú nepravdepodobné, ale celkom dobre možné. Spoločenská satira a prekvapené klipkanie očami.“

– O čom je táto kravina? – spýtal sa jedného dňa inžinier Westhuizen a vrazil svojej slúžke do rúk štós papierov. 
Nombeko si ich prečítala a podala správu. 
– Ide o analýzu dôsledkov statického a dynamického pretlaku pri rozličnom počte kiloton na jednu bombu. 
– Hovor tak, aby ti človek rozumel, – zašomral inžinier. 
– Čím je bomba silnejšia, tým viac budov vyletí do vzduchu, – vysvetlila Nombeko. 
– To by predsa pochopil každý idiot! S kým sa to tu musím baviť?! – odvrkol inžinier, nalial si koňak a požiadal slúžku, aby sa pratala kadeľahšie.

Osud zavial Nombeko ďaleko od domova, najprv k neznesiteľnému, večne opitému inžinierovi, potom k dvom navlas rovnakým, a predsa úplne rozdielnym švédskym bratom, k trom Číňankám s pochybným úsudkom aj k stretnutiu s tajnými agentmi, významnými politikmi a prezidentmi. A ešte k jednému ťažkému trojmegatonovému výbušnému problému...
Južná Afrika totiž koketuje s jadrovou výzbrojou a svetové veľmoci sú v pozore. Na predaj je bomba, ktorá vlastne neexistuje. A práve vtedy sa – našťastie - do veci zaangažuje Nombeko.

„Humor a fascinujúci štýl vyniesli príbeh do úplne inej ligy.“
Aftonbladet, Švédsko

V knihe Analfabetka, ktorá vedela počítať si Jonas Jonasson posvietil na rasizmus, diktátorstvo, fundamentalizmus, nekompromisnosť aj úplne obyčajnú všadeprítomnú ľudskú hlúposť. V príbehu sa objaví napríklad švédsky premiér Reinfeldt či kráľ Carl Gustav. Analfabetku nazval sám Jonasson románom typu „feel good“, čiže ide o knihu, pri ktorej máte jednoducho príjemný, dobrý pocit.

Myslím, že švédskeho autora Jonasa Jonassona netreba nijako zvlášť predstavovať. Jeho prvotina Storočný starček... obletela čitateľov po celom svete a nedávno sa dočkala v domovskej krajine filmového spracovania. To sa zaradilo na popredné miesto rebríčka najdrahších švédskych filmov a ešte viac zdôraznilo obľúbenosť a originalitu daného príbehu. Momentálne autor potešil svojich priaznivcov novým knižným titulom, v ktorom opäť stavil na netypické, nevšedné situácie, humor a bizarné postavy. Analfabetka, ktorá vedela počítať vás svojím pohľadom na svet zabaví a zároveň prinúti zamyslieť sa...

Na úvod musím poznamenať, že názov je trošku zavádzajúci. Hlavná postava, životaschopná mladá černoška Nombeko, sa totiž už v úvode knihy zoznámi so svetom písmen a kníh, no jej podobných ľudí tí lepšie postavení majú zafixovaných ako analfabetov, a tak i jej prischne táto nálepka. Ako štrnásťročná sa stáva šéfkou latrínovej pobočky v sowetskom sektore v Južnej Afrike. Možnosť zarobiť si na živobytie je pre ňu cesta k lepšiemu osudu, než má väčšina obyvateľov Sowetu. Jej matka takisto prepadla nežiaducim neduhom a po jej smrti je Nombeko ponechaná sama na seba. Jej cit pre počty sa pre ňu stane požehnaním, ale i kameňom úrazu, pretože neváha poukázať na byrokratické chyby nadriadených. Keď sa k tomu pridá nečakané úmrtie tajomstvami opradeného suseda, u ktorého objaví roky ukrývané diamanty, je načase opustiť rodný kraj a vybrať sa do knižnice v hlavnom meste...  

Tu sa celý príbeh ešte len začína. Nešťastná náhoda v čase jej pätnástych narodenín spôsobí, že sa stane obeťou súdneho súkolia, kde často rozhodujú financie a moc. Dostáva sa do domu inžiniera holdujúceho alkoholu, venujúceho sa pokútnym projektom, kde spoznáva i tri roztomilo pochybné Číňanky. Cesty sa jej však postupne skrížia aj so švédskymi bratmi, no jej nečakané kontakty vyvrcholia i významnými politikmi, tajnými agentmi či obyčajnými ľuďmi s neobyčajnými snami a posadnutosťami. Až sa napokon postaví pred nepríjemnosť ohrozujúcu svetovú bezpečnosť...

Originálne zápletky, tragicko-komické postavy, zaujímavé osudy a nečakané zvraty - Analfabetka je prekvapivá po každej stránke, ako čitateľ ani len netušíte, čím vás autor ešte zaskočí. Je zjavné, že opisovanie životných osudov Nombeko si Jonasson užíval, a práve vďaka tomu je celá kniha úsmevnejšia a ľudskejšia. Aj vážne otázky nastoľuje cez pohľad bežného človeka, čo je nepochybne funkčné - aj to je dôvod, prečo sú témy rasizmu, diskriminácie či zbrojného priemyslu omnoho údernejšie. Táto knižná novinka je príjemným spestrením súčasného trhu i akejkoľvek domácej knižnice :-)

Recenzoval: Marek Zákopčan
http://www.romantika.estranky.sk/

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Správne možno z úvodu usudzovať, že Analfabetku aspoň čiastočne podrobím komparácii so Starčekom. Či zaslúžene, alebo vykonštruovane, to sa hádam ukáže. Už len fakt, že názvy oboch kníh sa dajú zredukovať na púhy slovný zvrat, ktorý signalizuje ironickosť a či nadsádzku... a mne, priznám sa, i politickú previazanosť, hovorí za všetko. Po prvom kole (rozumej Starčekovi) som videla politickú satiru a... preto sa nečudujem, že podvedome mi už aj analfabetizmus pripadá v určitom zmysle politicky činný. A ono sa ukáže, že nie som až tak vedľa. V istom kúte Afriky, mestečko Sowet pri Johannesburgu, vyčnieva istá analfabetka, ktorá ňou je z istého rozmaru privilegovaných výšin.

Neodráža reálny stav, ale spokojnosť vrchnosti, že dokáže tak „trefne“ označiť skupinu alebo prinajmenšom jedinca. Čo už však záleží na nevinnom označkovaní, keď sa 60te roky, začiatok príbehu, tak či tak odohrávajú v duchu „deti nemajú hodnotu“. Neradno hovoriť, že už len táto ideová línia predznačuje cestu ostatného života-neživota na kúsku čierneho kontinentu. Keď tak uvažujem, dalo sa začať spôsobom: kde bolo, tam (ne)bolo, kde ľudia fetovali riedidlo, aby zabudli na biedu a kde sa lúčenie so zomrelými stalo dennou rutinou... žila raz mladá deva Nombeko Mayeki s dosiaľ netušenými schopnosťami, pre ktorú sa slová zmena a jedlo stali synonymom nádhernosti. Jej schopnosti neboli nadprirodzené, lež sa vymykala šedému priemeru ničotnosti (dokonca ho viacnásobne prevyšovala) a od analfabetizmu mala postupom času tiež ďaleko. V momente, keď sa naskytla lukratívna príležitosť, jej pačesy neostali bez povšimnutia. Tak sa začala cesta tŕnistá i neuveriteľná.

Spočiatku teda v duchu objavovania nových možností pre čierne dievča, ktoré na prvý pohľad žiadne možnosti nemalo, sa týčili v knihe situácie a momenty, dávajúce na známosť, aby sa počítalo s novým a celkom osviežujúcim dychom Jonassona. Ten okrem Nombeko stvoril aj Ingmara s jeho royalizmom, ktorý nakoniec nebol taký nehynúci, ako to spočiatku vyzeralo. A bodaj ho! Aj vďaka nemu sa objavila obdobná filozofická myšlienka na život: máš, čo máš a kým nebudeš mať viac, inak to nebude. Ak to niekomu nie je povedomé, ponáša sa to na Allanovu životnú filozofiu: je tak, ako je a bude tak, ako bude. Medzitým sa Nombeko stihla stať obeťou autonehody, skorumpovaného súdu, krycou silou pre prepito-neschopného inžiniera Westhuizena i členkou „atómovej“ domácnosti. Svojím spôsobom bola  Nombeko vlastne dcérou a či vnučkou Starčeka, s tým rozdielom, že ona nebola vystavená toľkým náhodám, ale svoj osud si strojila sama – ak to išlo. Aj keď nemožno povedať, že príhodné situácie sa tiež nenašli. Také tie, čo vyriešia všetko.  

Symbolizmus dneška bol zachovaný vo vyjadrení, s ktorým sa celkom stotožňujem:
„Inžinier vedel, že netreba vedieť všetko. Stačí mať dobré známky, správneho otecka a schopnosť bezočivo využívať iných.“ Nenariekam však, bude aj horšie. Nuž, ale aspoň vynikla Nombeko ako naslovovzatý protiklad – žena z ľudu bez perspektívy, ktorá predčí všetky malomyseľné predstavy oproti chlapíkovi so striebrom v ústach i na podnose. Na zreteľ sa dostáva ďalšia podobnosť. Scéna plná významných dejateľov – osobnostných i organizovaných. Od čínskych komunistických vodcov, cez iraelský Mossad (mimochodom, ten z istých výbušných dôvodov prenasleduje Nombeko, povedomé?), Kaddáfiho až po amerických prezidentov. S niektorými postavami to však podľa môjho uváženia Jonasson prešvihol. Alebo ako sa využíva hyperbola hyperveľkej veľkosti v rámci prehnaného poukázania na charakterové vlastnosti istých osôb. Nie som veľký zástanca „civilizácie“, ale čo je veľa, to je veľa.

Potom prišiel útlm, čas, keď som už nebola príliš schopná nasiaknuť, čo prichádzalo, spisovateľovi dochádzala čerstvá čerstvosť. Dávkovanie absurdizmu sa musí ustriehnuť a ono sa trošku vymklo kontrole. Hoci prínosné myšlienky stále figurovali a boli očakávané. Či už o vymývaní mozgov a potrebe vyrastať bez programového zamerania kohosi iného.

„Život nemusí byť jednoduchý,
len nech nie je bezobsažný.“

A moja odpoveď? Jonas Jonasson akoby sa neuberal nikam. Prešľapuje na mieste a opakuje staré vzorce v domnení, že zaberú. Istý čas je to aj pravda, ale napriek tomu ma sympatická žltá knižôčka núti uvažovať, čo by som povedala na to, keby som si teraz Starčeka znovu prečítala. Či by som ho aj tentokrát dokázala vnímať ako skvelý, mnohovrstvový počin alebo by ma prinútil vidieť len a len vtipný, ale zato obyčajný príbeh. Ale to už je na inú debatu.

Recenzoval: LenaAoi
http://lenaaoi.blogspot.sk/

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Príbeh plný neskutočných udalostí sa začína v roku 1961 v chudobnej časti v Juhoafrickej republike. Mladé černošské dievča to aj vďaka apartheidu nemá vôbec ľahké, no našťastie/nanešťastie jej osud praje/nepraje. Ak si prečítate knihu, určite pochopíte predošlú nejednoznačnú vetu. Nombeko má počas celej knihy šťastie v nešťastí a aj v najhoršej situácii sa nájde niečo vtipné.

Naša hrdinka je mimoriadne nedané dieťa, ktoré muselo rýchlo dospieť aby sa o seba postaralo. Je bezočivá,  neskutočne inteligentná, premyslí si každú maličkosť a má  vždy pravdu.

V tej chvíli sa vyučovacia hodina skončila. Nombeko vrazila Thabovi nožnice do druhého stehna a odišla. Nasledujúci deň prišla za ním a vyčítala mu, že hoci nepožiadal o dovolenie, svojvoľne neprišiel do práce. (str. 21)

Tento spoločenský román okrajovo rozoberá rasizmus, diktátorstvo i sprevádzajúce historické udalosti, či osobnosti. Bolo vážne zaujímavé, ako som si vďaka knihe mohla pripomenúť vyvíjajúcu sa politickú situáciu v Juhoafrickej republike, či ako to bolo s Nelsonom Mandelom.

Najväčším lákadlom, ktoré kniha ponúka je absurdný až surrealistický humor, ktorý mi rozhodne sadol. Nedalo sa nesmiať na hlúposti iných ľudí, či vtipných a neuveriteľných náhodách a nehodách. Ak by som bola postavou v príbehu, porazilo by ma aspoň 17,5 krát. Krásne k tomu pasuje výrok: ‚Všetko čo sa dá pokaziť sa pokazí.‘

Ľuďom, čo zbožňujú matematiku a štatistiku sa určite zapáčia Nombekine výpočty a číselné vyjadrenia, hlavne zo začiatku knihy. Autor do detailu prepracoval aj životné príbehy skoro každého zmieneného človeka, a preto vieme, čo sa skrýva v pozadí hlavnej udalosti a poznáme všetky okolnosti a aj ako sa kto a prečo správa.

-Pán inžinier, prosím, pokúste sa to pochopiť, musím ešte vydrhnúť podlahu. Plyn a fluorid sa neznášajú a ich nespokojnosť sa stále stupňuje.-  

-Aké je teda riešenie ?- hlesol inžinier. 

- To teda neviem,- odvetila Nombeko. - Na to som zatiaľ nestihla prísť. Mojou úlohou je upratovať. (str. 50)

Moje pocity z knihy sú neskutočné, smiala som sa na satirických a nemožných situáciách, spochybňovaní vlády, podplácaní a celkovej absurdite udalostí. Treba si uvedomiť, že aj maličkosť, môže ovplyvniť celý svet. Niekedy ma zarážalo až flegmatické správanie postáv a takisto mi sem-tam vadilo autorovo ''predvídanie'' budúcnosti. Občas nechceme vedieť, pár skutočností, ktoré sa stanú, už na začiatku knihy. 

Pol života prežila v chatrči, druhú polovicu strávila zatvorená za plotmi. Dom na zbúranie môže byť príjemná zmena. (str. 143)

Z knihy som očarená a hodnotím ju plným počtom knižiek.

*****

Recenzoval: Nikee
http://pareidolicgirl.blogspot.sk

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Keďže matka nepracovala, musela Nombeko sama zarábať na svoje živobytie a na mamine drogy. Stala sa zamestnankyňou latrínovej spoločnosti a postupom času sa vypracovala až na šéfkou. Osud a diamanty v chrupe starého úchyláka ju však zaviali do inej časti Afriky.

Nombeko očarovaná krásami mesta kráčala po chodníku a skolilo ju hneď prvé drahé auto, ktoré za celý svoj život videla. Za to, že sa nechala zraziť dostala aj trest sedem rokov práce u inžiniera-alkoholika, ktorý ju zrazil. Inžinier pracoval na vývoji atómovej bomby pre Afriku a ak mám pravdu povedať, nebol zrovna najchytrejší, takže zaňho prácu fyzika/matematika/technika zastávala práve černošská otrokyňa. Zo siedmich rokov sa však stalo osem, z ôsmich jedenásť a z malej Nombeko sa vyrástla dospelá žena, ktorá netúžila po ničom inom, ako po slobode.

Zároveň autor v knihe opisuje život dvojičiek Holgera 1 a Holgera 2. Na jednej strane idiota a na druhej strane geniálneho brata, ktorých osudy sa prepletú s osudom dievčiny z Južnej Afriky..

Moje pocity z čítania:
Kniha je trochu zložitejšia ako tie na ktoré som bola doteraz zvyknutá a to len kvôli pasážam s fyzikou a matikou. Tieto časti sa však stratili v satire a flegmatickom postoji hlavnej hrdinky ku svojmu zložitému životu. Autor si vybral dosť nudné obdobie dejín, no napriek tomu ho veľmi dobre spracoval, dokonca som mu uverila každé jedno slovo a miestami mi to fakt prišlo, akoby Nombeko naozaj existovala a riadila vývoj atómovej bomby.

Autor dokonale spracoval život každej jednej postavy, ktorá sa v knihe vyskytla a zohrávala nejakú väčšiu rolu. Najviac sa mi páčil opis života otca Holgerovcov, pretože to bol psychopat a tých mám ja rada :D Takže knihu odporúčam :D

Kladné body:
-Životopisy postáv.
-Satira a pozitívny pohľad na svet, počas ťažkého obdobia vývoja ľudskej civilizácie.
-Dosť ma pobavil ten originálny názov.. :D
-Psychoooo.. :D

Záporné body:
-Niektoré opisy boli však príliš nudné a zdĺhavé..

Recenzoval: Lela
http://kniznenebo.blogspot.sk

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Autorov štýl je skvelý a neuveriteľne mi sedí. To, čo by mi u iných autorov prekážalo (odborné a politické veci), tu mi vôbec nevadili a dokonca sa mi veľmi páčili. Má taký svojský zmysel pre humor, miestami je to až čierny humor a celkovo mi to bolo veľmi blízke (úplne geniálna bola napríklad časť, kde umieral kráľ a taký chlapík mu objednal tenoristu, aby mu pod oknami spieval Bye, bye, Baby)

Mama mohla doplniť spôsob hľadania východiska tabletkami a alkoholom. No dievča, ktoré pochopilo, že takto to ďalej nesmie pokračovať, dalo mame na výber - alebo s tým skončí, alebo zomrie.
Mama prikývla a pochopila. 
Na pohreb prišli davy. 

(prvá veta nie je odpísaná od slova do slova, je tam zhrnuté to, čo bolo na predchádzajúcich pár stranách)

Autor opäť vymyslel skvelý, originálny a zábavný príbeh, do ktorého navyše zakomponoval veľmi sympatickú hrdinku Nombeko. Už len pre jej inteligenciu, dôvtip a vynachádzavosť si ju proste nejde neobľúbiť. Čo sa týka ostatných postáv, autor vytvoril úplne rozdielne charaktery, každý bol iný a niečim výnimočný. 

Samotný príbeh je nereálny a absurdný, ale podaný tak dobre, že máte pocit, že by nejaká Nombeko, Holger 1 či Holger 2 mohli existovať.

- Život, som tu! - zaplesal. 
V tej chvíli ho zrazil autobus.

Konečne kniha, ktorá ma naozaj zaujala od prvej strany a jej čítanie som si užívala. Niekomu sa to odbiehanie k príbehu do iného môže zdať chaotické, ale dá sa na to zvyknúť naozaj rýchlo. Príbeh som si zamilovala, nedočkavo som prevracala strany a užívala si každú vetu. Také niečo sa mi už dávno nestalo. Je mi len ľúto, že som nemala viac času na ňu. 

Ak vás anotácia nezaujme, nevzdávajte to. Mňa nijako nenadchla ani táto anotácia, ani Starčekova. Na jej základe by som sa ku knihám vôbec nedostala, čo by bola vážne škoda. Ďakujem svojej šťastnej hviezde (a samozrejme Ikaru), že sa ku mne kniha náhodou dostala. Keď nad tým tak teraz uvažujem, chcelo by to dať si re-reading Starčeka (áno, to by chcelo na veľa knihách, ja viem. Zoznam by bol skoro taký dlhý, ako môj to-read list).

Úprimne dúfam, že Jonas napíše ešte veľa kníh, ktoré budú rovnako skvelé a vtipné ako Analfabetka. Veľmi rada si ich prečítam. A toto bolo celkovo tak úžasné a mne sa to tak moc páčilo, že si to menej ako 5 TARDIS ani nezaslúži. A tom vedela od prvých strán. Rozhodne knihu všetkým odporúčam. Ja som sa skvelo pobavila. A konečne som dostala knihu, akú som potrebovala. 

Hodnotenie: *****

Recenzoval: Maťa Wolf
http://books-mylife.blogspot.sk

Analfabetka, ktorá vedela počítať

Vaša cena: 9,90 € Kúpiť

Ak sa vám páčil Starček, budete sa tešiť aj z Analfabetky. Ak ste ho ešte nečítali, prípadne ste nemali chuť na geronta v akcii, pokojne začnite Analfabetkou. Hociktorý z nich vás zoznámi s humoristom Jonassonom a overí, či vezmete do rúk aj ten druhý.

Analfabetka, ktorá si to vedela spočítať

Príbeh Nombeko Mayeki začína v 60. rokoch v Južnej Afrike, toho času ešte pevne zakotvenej v apartheide, a končí na začiatku 21. storočia vo vyspelom a demokratickom Švédsku (slovami hrdinky: Nombeko si v duchu povedala, že ušla z krajiny, v ktorej väčšina obyvateľstva nemala volebné právo, a dostala sa do krajiny, kde by ho niektorí vôbec nemali dostať. (s. 228)).
Malá Nombeko už od detstva pracuje pri vynášaní latrín, lebo sa narodila v nechvalne známom Sowete a potrebovala zarábať svojej matke na fľašu riedidla denne. Avšak Nombeko sa narodila výnimočná. Okrem toho, že je nesmierne inteligentná, je aj veľmi rozumná - čo zase nie je taká samozrejmá kombinácia, ako by sa mohlo zdať. Keď k tomu pripočítame mimoriadne matematické schopnosti, hlad po vedomostiach a strategické myslenie, máme zarobené na životaschopnú osôbku, ktorá sa vo svete nestratí a hoci sa uspokojí s málom, tak keď si zaumieni, dosiahne oveľa viac...

Holger Qvist sa narodil približne v rovnakom čase ako Nombeko, lenže vo Švédsku, ako totálne neočakávané jednovaječné dvojča manželom Ingmarovi a Henriette. O jeho celoživotnom probléme rozhodne jeho potrhlý otec a zarytý republikán, keď jednak tvrdohlavo trvá na tom, že obaja jeho synovia sa budú volať Holger, jednak, že toho druhého vlastne ani netreba nahlásiť úradom. Tak sa chlapci budú môcť striedať v škole a on bude vždy jedného doma vyučovať o podstatných otázkach štátu (a zvrhávaní monarchie). A najväčšou záhadou švédskych dejín navždy zostane, ako si Henrietta mohla vziať takého lunatického blba...
Z jeho genetického základu totiž vyplynie aj to, že Holger 1 dostane do vienka podobne krátky rozum a talent na prúsery, ktoré zaňho bude celý život žehliť jeho oficiálne neexistujúci brat Holger číslo 2.

Ako už tušíte, v roku 1987 sa osudy Nombeko a Holgera Qvista č. 2 pretnú (bohužiaľ potom aj č. 1). Neľahké životné peripetie dvoch šikovných ľudí sa spoja, aby mohli vzniknúť peripetie spoločné.
Holger 2 naďalej neexistuje, má tupého brata, mŕtvych rodičov a firmu na distribúciu vankúšov (teda má ju tupý brat) a Nombeko má zase jednu nadbytočnú atómovú bombu, ktorú sa vďaka komplikovaným okolnostiam a trom prešibaným Číňankám podarilo namiesto do Izraela previezť do Švédska...

Toto a mnohé iné čaká na čitateľa v zábavnom románe, ktorý stojí na autorovej vynaliezavosti, sympaticky úspornom štýle, výstižnom vyjadrovaní, satire a v neposlednom rade štipke jonassonovskej melanchólie.

Švédsky Forrest Gump, africká Lisbeth Salanderová

Starček Allan Karlsson bol inteligentný, ale prostý (v dobrom slova zmysle). Osudové zvraty v jeho živote mali vždy živelnú podobu. Allan príliš neplánoval (či skôr vôbec) a nechal sa jednoducho unášať udalosťami. I keď muž s excelentným mozgom a výborne vyvinutým pudom sebazáchovy, zároveň pravý flegmatik.
Nombeko je naopak veľmi premýšľavá, zvažuje a taktizuje, hoci v konečnom dôsledku stojí často zoči voči podobne jednoduchým rozhodnutiam - prežiť a pokiaľ možno polepšiť si.

Hlavné postavy dvoch Jonassonových románov sa líšia nielen pohlavím, vekom, farbou kože a miestom narodenia, ale práve vlastnosťami, ktoré som opísala. Štýly príbehov sú si podobné ako vajce vajcu, čo si uvedomíte takmer okamžite, avšak nemusí to byť na závadu.
Bláznivé dobrodružstvá, dejové zvraty, dobré dialógy a charakteristiky, inteligentná satira, pestrá zmes vedľajších postáv a ich osobných príbehov, to všetko sú devízy, ktoré môžu baviť - a mňa bavili - aj po druhýkrát.

Básnici o prozaikoch vravia, že sú celý život autormi jedinej knihy. Ak by sme sa na Jonassona pozreli takýmto kritickým okom, zatiaľ to platí. Je jasné, že prvým románom si získal milióny čitateľov, druhý si kúpili tí, ktorí ešte nemali dosť - ale ak chce vyrukovať s ďalším, mal by si dať záležať, aby to bolo niečo nové ;-)

P.S.: Napadlo mi, že fanúšikom Jonasa Jonassona by sa mohol páčiť aj Alexander McCall Smith a napríklad jeho První dámská detektivní kancelář. Pogúglite si :-)

Recenzoval: Aneta Riddick
http://riddicksrealm.blogspot.sk