Prebúdzanie

Obsah knihy: Prebúdzanie

Nezvyčajný príbeh Diany, ktorá dlho trpí komplexom menejcennosti, sa nesie v dvoch časových rovinách. Mladá žena sa po strate dieťaťa ocitne v nemocnici. Pod vplyvom udalostí sa jej podvedomie nechce prebudiť zo spánku a v spomienkach hľadá odpoveď na otázku, čo sa to porobilo s jej životom.
Nie tak dávno sa plachá, nevyrovnaná Diana napriek matkinmu nesúhlasu vydala za Kamila, muža s prázdnymi vreckami, ale veľkým srdcom. Kamil jej ponúkol porozumenie, lásku a istotu. A najmä očividne miloval každý kilogram navyše na jej plnom tele. Žiaľ, nedostatok prostriedkov pomaly, vytrvalo nahrýza Dianin rodinný život. Zdá sa, že aj Kamil sa nejako mení... Zvíťazí neistota a čoraz väčšie podozrenie nad vierou a odhodlaním ubrániť svoju lásku?

Odkazy

• Viete o tom, že váš muž spí s mojou ženou?

Ukážky z knihy

„Viete o tom, že váš muž spí s mojou ženou?“ hnevlivo na mňa vychrlil akýsi muž, len čo som otvorila bránku. Bol o hlavu vyšší, týčil sa nado mnou ako hora a zdalo sa, že sa už-už sa na mňa vyrúti, akoby som na príčine bola ja.
Vytreštila som naňho oči. Preboha, čo odo mňa tento chlap chce?
„Viete o tom?“ zvrieskol neznámy, až ma premkol strach, či nie je šialený.
„Neverím vám,“ odbila som ho naoko ľahostajne.
„Naozaj nie?!“ reval mi do tváre, akoby ho môj pokoj rozzúril ešte väčšmi.
Istotne sa mýli, opakovala som si v duchu, ale jeho zúrivosť ma predsa len prebrala z ohúrenosti a prinútila sústrediť sa na to, čo povedal.
„Našiel som maily, v ktorých váš manžel vyznáva mojej žene lásku, lichotí jej a ďakuje za najvzrušujúcejšie a najohnivejšie noci vo svojom živote. Pche, vraj sa o ňu bude starať ako o kvetinku,“ doložil ironicky, ale zúfalstvo na jeho tvári sa ešte vystupňovalo.
„Nie som na to zvedavá!“ praskli mi nervy a jačala som už aj ja. „Svojho muža si poznám a aj si ho ustrážim!“ vmietla som mu do očí.
„Ustrážite?“ sarkasticky si odfrkol.
„Ja, áno,“ zdvihla som hlavu a premerala si ho od hlavy po päty. „To vy ste si asi neustrážili vlastnú ženu!“ odvážne som vystrčila bradu. Skrotol. Plecia mu ochabli.
„Choďte dočerta!“ zabuchla som mu bránu pred nosom, zamkla a trielila do domu. Aj keď som sa naňho hnevala za klamstvá, ktorými ma chcel balamutiť, neodolala som a schovaná za záclonou som ho sledovala cez okno.
Neznámy sklonil hlavu, nenáhlivo sa otočil a odchádzal stareckým krokom, akoby za sebou ťahal okovy...