Stred

Na tieto návraty nazerá optikou súčasnej doby (zároveň však viacgeneračnou optikou sprítomnenou najmä sympatickými postavami bývalej disidentky Barbary a jej vnučky Helgy, samostatne mysliacej intelektuálky), čo jej dáva dobrú príležitosť na komparácie, prehodnocovanie, podnecovanie k hľadaniu nových zorných uhlov, interpretácií. Rozkrývaním širšieho spektra pohľadov neusiluje však o smerovanie k jednej, univerzálne platnej pravde, ale prenecháva priestor na (rôznorodé) subjektívne skúsenosti a ich autentické reflexie, čím dáva vyniknúť zložitosti (a sčasti aj nejednoznačnosti) samých udalostí i spôsobov ich vnímania, chápania a prežívania.

Román situovaný do intelektuálsko-umeleckého prostredia súčasnej Bratislavy prináša pohľady na spoločensko-politické dianie v našom prostredí v posledných desaťročiach. Autorka na osudoch postáv ilustruje prudké spoločenské premeny, ktoré ich zasahujú v mnohých privátnych i pracovných oblastiach a ak ich na jednej strane oberajú o istoty, a tým aj istým spôsobom ohrozujú v zaužívanom spôsobe existencie, na druhej strane predstavujú výzvy zmobilizovať sa a aktívne reagovať na nové možnosti uplatnenia. Ako som naznačila, v románe ide o širšie spektrum pohľadov a názorov, determinovaných profesionálnou, ale aj ideovou a svetonázorovou orientáciou, prirodzene, aj mentálnym typom a osobnou empíriou jednotlivých postáv.

Artikulované sú v hojných diskusiách, neraz až iskriacich polemikách o charaktere doby, spoločnosti, jej historických skúsenostiach a ďalších víziách. Je to román dialogický, plný reflexií, dochádza v ňom k permanentným výmenám názorov, argumentov, pričom takmer vždy je prítomná "dvojoptika" súčasnosti a retrospektívy. Autorka jej používaním vysvetľuje mnohé z určujúcich motívov konania protagonistov.

Román zahŕňa viaceré sociálno-politické motívy, ktorým Bátorová venovala pozornosť už predtým v krátkych prózach (resp. v odborných štúdiách a esejach), či už je to kritika totalitných režimov, (nielen vnútorná) emigrácia alebo vyrovnávanie sa s novými podmienkami a sociálnymi rozpormi, napätiami, ale aj motívy psychologické, najmä emocionálne (rodinné, manželské, partnerské, priateľské vzťahy).

V prvom pláne je román aktuálny návratom k ponovembrovej atmosfére a je seizmografom podstatných premien názorového spektra, ktoré priniesla revolúcia v roku 1989, zároveň - vymykajúc sa čierno-bielej schéme - je aj "nanovo sa píšucou pamäťou" nádejí, z ktorých časť stroskotala, pamäťou niektorých naivných očakávaní, ktoré sa nemohli naplniť, ale je aj záznamom o nových nádejach, o nových možnostiach sebarealizácie a plnení snov a predstáv. Druhú, s konkrétnymi postavami iba voľne spätú rovinu románu tvorí chápanie života ako od (duchovného, významového, postojového. . . ) stredu sa vzďaľujúci a k nemu sa približujúci pohyb v rozličných fázach a situáciách, v ktorých sa človek ocitá. Môžeme ho teda vnímať aj ako literárne stvárnenie (dnes často napríklad vo filozofii frekventovaných) tém identity, autentickosti, viery, tolerancie. . . Bátorová je známa ako "dvojdomá" autorka, túto svoju pozíciu charakterizuje ako vzájomné dopĺňanie "vášnivej beletrie" a "racionálnej vedy". Román Stred je, myslím, dobrou ukážkou tejto komplementárnosti: čitatelia môžu vstúpiť do sveta silných ľúbostných vzplanutí, celej škály podôb partnerských a vôbec, medziľudských vzťahov, ale aj do sveta myšlienkových stretov a výziev spolupremýšľať o tom, čím a ako (tu a teraz) žijeme.

Román M. Bátorovej pokladám za dôležitý dokument o ponovembrovej situácii a za pozoruhodný príspevok k jej umeleckej reflexii. Autorka ním napĺňa (aj vlastné) krédo zdôvodňujúce existenciu literatúry jej poznávacím potenciálom, v ktorom napokon spočíva (podľa H. Brocha, jeho citát si zvolila za motto knihy) aj jej etickosť.

_{Etela Farkašová
Knižná revue; 21/2010; 13/10/2010; s.: 5;}