Nezvestná

Obsah knihy: Nezvestná

Tridsaťdvaročná obchodníčka s nehnuteľnosťami Annie O´Sullivanová si v ten osudný deň naplánovala tri úlohy – predať dom, zabudnúť na nedorozumenie s matkou a nezmeškať večeru s nekonečne trpezlivým priateľom Lukom. O deň otvorených dverí v dome, ktorý ponúka na predaj, je chabý záujem. Práve sa chystá odísť, keď v dodávke prichádza posledný návštevník, solídny štyridsiatnik. Zdá sa, že sa na ňu predsa len usmeje šťastie...
Namiesto toho sa Annie stane obeťou únosu a prežije rok zatvorená v horskej chate, týraná a znásilňovaná psychopatom. Čitateľ sa to dozvie hneď na začiatku, keď Annie, ktorej sa napokon podarí utiecť, rozpráva svoj krutý príbeh psychiatričke. Jej priam neuveriteľná, trpká výpoveď spolu s obrovským úsilím vyrovnať sa s traumou a nadviazať na predchádzajúci život sa preplietajú s pátraním polície po totožnosti únoscu. Prípad komplikuje Annina predtucha, že jej hrozný príbeh sa ešte zďaleka neuzavrel.
Pravda človeka nie vždy povznáša!
Nezvestná je román plný nečakaných zvratov, zručne napísaný príbeh o tom, čo všetko človek vydrží v neľudských podmienkach a čo je schopný podniknúť pre svoju záchranu, slobodu a dôstojnosť.

Z anglického originálu Still Missing (St. Martin’Press, New York, USA) preložil Karol Vlk.

Odkazy

• NEZVESTNÁ
• Blesková súťaž o knihu Nezvestná (18.4.2011)

Ukážky z knihy

Stuhol, ako na mne ležal. Hľadela som stále nabok na protiľahlú stenu. Natiahol ruku, obrátil mi tvár k sebe a pritlačil mi dlaň na ústa. Pocítila som čosi slané.
„Beštia!“ zvolal a pokropila ma spŕška slín. Výraz tváre sa mu opäť zmenil. Vytratila sa z nej vitalita. Vstal z postele, sfúkol sviečky a vykradol sa do kúpeľne. Onedlho som začula sprchu.
Rozbehla som sa k vchodovým dverám a stlačila som kľučku. Zamknuté. Naraz utíchol zvuk sprchy a so srdcom až v hrdle som si chvatne ľahla do postele tvárou k stene, oblizovala som si krvácajúcu peru a plakala som. Slzy sa miešali s krvou. O chvíľu klesli matrace, keď sa uložil ku mne.
Vzdychol si. „Zbožňujem toto miesto. Je tu tak ticho, urobil som izoláciu. Nepočuť ani cvrčky.“
„Prosím ťa, zavez ma domov. Nikomu nič nepoviem. Prisahám. Prosím ťa!“
„Tu mávam aj najlepšie sny.“
Pritisol sa ku mne, vyložil si nohu na moje lýtko, a kým zaspal, držal ma za ruky. Ležala som vedľa nahého úchyláka, ktorý ma hladkal, a želala som si, aby sa roztvorila posteľ a pohltila ma. Bolela ma ruka, bolela ma tvár, bolelo ma srdce. Plakala som, kým som nezaspala.