Intimita vlkov

Ukážky z knihy

36. Obraz
Sedeli sme s Oľgou ako zvyčajne v kuchyni. Pili sme čistú vodu z lacných sklenených pohárov. Kávu už nemala. Za oknami sa prevaľovala jesenná hmla. Paneláky vyzerali v tej hmle ešte špinavšie. Boli sivopopolavé. Také chorľavé. Okolo okien mali pukliny ako starecké vrásky odložených dôchodcov. Debka ako vyšitá. Oľga zrazu povedala:
- Pomiluj ma.
Pozrel som na Oľgu opierajúcu sa o operadlo starej stoličky. Neisto som povedal.
- Nemôžem.
- Nepáčim sa ti?
- Páčiš sa mi.
Klamal som. Nechcel som Oľge povedať pravdu. Nechcel som jej povedať, že je nepríťažlivá. Že jej alkohol celkom zmenil črty tváre.
- Tak potom prečo sa nemôžeme milovať?
Bol som jej otázkou zaskočený. Zrazu som nevedel, ako sa z toho dostať. Nevedel som si vymyslieť nejakú milosrdnú lož. Povedal som.
- Som impotentný.
- Nie si.
- Som.
- Neverím ti.
- Som impotentný. S mojou ženou som sa už dva roky nemiloval.
Oľga prešla ku mne a začala ma zdvíhať zo stoličky.
- Postav sa. Vyfajčím ťa. Uvidíš, že nie si.
Bránil som sa.
- Oľga, nechaj ma. Nemá to význam. Som impotentný.
- Uvidíme.
Bola to groteskná situácia. Oľga ma oprela o kuchynskú linku a začala mi rozopínať nohavice. Spustila ich dolu a pomaly vyzliekala slipy. Ešte sa nič nedialo a už som začínal byť vzrušený. Asi nie som celkom v poriadku.
Pozrel som dolu. Oľga si so záujmom prezerala môj penis. Potom ho zobrala do úst a jemne pritlačila jazyk na žaluď. V duchu som si opakoval vetu: "Som impotentný. Som impotentný. Som impotentný." Nepomáhalo to. Cítil som ako sa zväčšujem. Začal som si predstavovať nevkusné akty škaredých žien. Predstavoval som si najškaredšie ženy na svete. Také povykrúcané, neforemné, zarastené. Nepomáhalo to. Predstavil som si, že sa otvorili dvere a do kuchyne strčil hlavu celý top manažment televízie. Bola to smiešna predstava. Mali natlačené hlavy jeden vedľa druhého a s údivom hodnotili scénku, ktorá sa odohrávala pred nimi. Nepomáhalo to. Stále som sa zväčšoval.
Oľga vedela vždy výborne fajčiť. Bola vnímavá a presná. Vedela si vás tak milo potiahnuť. Mala talent a ja som nemal šancu. Cítil som, ako mi krv odchádza dolu. Aj ona to asi cítila, pretože jej jazyk sa nástojčivo oprel o môj penis. Zobral som nôž, ktorý ležal na kuchynskej linke a zarezal som si do dlane ľavej ruky. Nôž bol ostrý a rana dosť hlboká. Pozeral som na krv, ktorá kvapkala na kuchynský dres. Vedel som, že sa mi už nepostaví. Ja totiž neznášam krv. Nemôžem si pomôcť. Keď vidím krv, každú chvíľu môžem odpadnúť.
Po chvíli sa Oľga sklamane postavila a povedala:
- Škoda. Vždy som mala rada tvojho vtáka. Výborne chutí.
Zdvihol som si nohavice a zapínal opasok. Bol som rád, že sa to takto skončilo. Ani rana na ruke ma veľmi nebolela.
- Oľga, je mi to ľúto.
- Nevadí. Aj tak by som sa s tebou pomilovala. Nemusel by si ma ani pretiahnuť. Mám rada tvoje telo. Výborne mi chutíš… Aké je to, keď je muž impotentný?
- Blbé.- Sucho som skonštatoval.
Ani som neklamal.
Keď som odchádzal, Oľga mi povedala, že sa niečo deje s Borisom. Vraj sa strašne zmenil. Strašne schudol. Bála sa, že má rakovinu. Poprosila ma, aby som ho išiel navštíviť.