Slučka

Obsah knihy: Slučka

Zatváranie očí pred pravdou môže mať temné a smrteľné následky.

Calluma Hughesa označili za vraha a psychopata. Takúto nálepku mu dali médiá, spolužiaci a predovšetkým rodina chlapca, ktorého prebodol.
Rogera Gougha nazvali obeťou. Všetci, ktorých polícia vypočula, ho opísali ako športovo založeného, zábavného a obľúbeného chlapca.
Callum ho vraj brutálne zavraždil…

Život je však zriedka taký čierno-biely.

Koronerka Martha Gunnová chápe bolesť spôsobenú stratou milovaného človeka a význam spravodlivosti, ktorú si zaslúžia mŕtvi. Je totiž vdova a navyše sa musí vyrovnať s odchodom syna na futbalovú akadémiu. Keď Calluma nájdu mŕtveho v cele iba dva dni po jeho zatknutí, polícia dospeje k záveru, že sa jednoducho nedokázal prispôsobiť novému prostrediu a spáchal samovraždu. Bol však taký plachý a inteligentný chlapec schopný vraždiť bez motívu? A dokázal by si vôbec siahnuť na život?
Martha sa odváži preniknúť hlbšie a odhalí pravdu, ktorá je oveľa znepokojujúcejšia a desivejšia ako čokoľvek, čo si dokážu vymyslieť noviny. Je odhodlaná vyriešiť záhadu zničených životov dvoch zásadne odlišných chlapcov.

Ukážky z knihy

Práve v okamihu, keď natiahol ruku a takmer sa dotkol brány, ho ktosi schmatol za plece a strhol dozadu. Usiloval sa ho striasť a bežať ďalej, vedel však, že je to zbytočné. Všetko bolo zbytočné. Porazili ho.
Držali ho dve ruky, každá za jedno plece, a otáčali ním, kým nepozrel do nenávidenej tváre.
"Ahoj, Wilf. Ako sa máš?"
Vždy začínali takto, s falošnou priateľskosťou, ktorou ho chceli zosmiešniť.
"Dobre," odvetil. "Nič mi nie je."
Bola to zlá odpoveď, správna totiž neexistovala.
Všetky by vyzneli nevhodne.
Zamrmlal do zeme: "Dajte mi pokoj, dobre?"
Dobehol ho ďalší z nich, Will Morris, a päsťou ho udrel do hrude. "A prečo by sme to mali robiť? Si predsa náš kamoš, Wilf."
Vysmievali sa mu dokonca aj prezývkou.
Odrazu, takmer podvedome, sa vzoprel. Jeho strach sa so syčaním roztopil, ako keby ste do ohňa hodili ľad. Pred očami mu začala víriť červená hmla a on zistil, že už má všetkého po krk. Zložil si z chrbta batoh a chvíľu sa v ňom hrabal, až našiel nôž. Zamával ním vo vzduchu, výnimočne sa cítiac mocný, potom sa otočil a postavil čelom k nim.