Tajná večera

Je január 1497. Mních Augustín Leyre, dominikánsky inkvizítor a odborník na lúštenie zašifrovaných správ, odchádza narýchlo do Milána, aby dozrel na záverečnú fázu prác majstra Leonarda da Vinci. Ten si totiž robí čo chce, aj keď ho upodozrievajú z kacírstva. Na nástennú maľbu „Posledná večera“ namaľoval dvanástich apoštolov bez predpísanej svätožiary a dokonca tam primaľoval aj seba obráteného chrbtom k Ježišovi. Páter Leyre má vypátrať korene tohto odvážneho a kacírskeho činu. Zomiera niekoľko ľudí, na scénu vstupuje sekta Katarov a páter postupne začína tušiť hrozivú pravdu, ktorá mení dejiny aj ľudstvo.

Javier Sierra si vzal čosi aj z literárnych postupov Umberta Eca, inovátora v písaní historických románov. „Tajná večera“ je umne poskladaná detektívno-historická mozaika, v ktorej autor fragmentalizuje rozprávanie, postupne uvoľňuje dejové napätie, ponúka odpovede, sem-tam zmätie falošnou stopou či zlým úsudkom hlavných postáv, aby sa napokon dostal do veľkého finále s prekvapivou pointou.

„Tajná večera“ je zmes faktov a fikcie. V 15. storočí sa autor pohybuje ako na domácej pôde, dokáže vystihnúť ducha doby a atmosféru dominikánskeho kláštora. Lákavý je pre čitateľa aj opis života a diela Leonarda Da Vinciho, ktorý v tejto knihe – podľa Proroka – je zdrojom všetkého zla ničiaceho cirkev. Poslednú večeru totiž maľuje s pohoršujúcimi výjavmi a to je vec nevídaná. Na rozdiel od Dana Browna nie je však Posledná večera u Sierru opisovaná bombasticky, ale je menej špekulatívna, historickejšia, ale stále nemenej tajomná.

mib