Prvá dáma

Ako som už písala k Bozku anjela, na túto spisovateľku som narazila len nedávno, a píše vážne dobre :) Kniha ma zaujala hneď od začiatku, ako Nealy ušla... Nikdy som sa nejako hlbšie nezamyslela nad tým, aké to je, keď je človek slávny. Že to nie je len o tom, že ľudia ho spoznávajú na ulici a tak ďalej. Hlavná chyba slávy je, že človek nemá žiadne súkromie. A po pravde, musí to byť niekedy aj dosť otravné. Našťastie sa Nealy podarilo ujsť a natrafiť na takmer normálnu americkú rodinku, až na to, že po chvíli prišla na to, že až taká normálne nie je :D Páčili sa mi všetky ich konflikty, dve deti na krku, cesta autom, všetko :) Je to zaujímavá kniha, ktorú sa isto-iste oplatí prečítať :) Odporúčam ;)

- obálka sa mi nepáči. Typ týchto obálok, taká ta farebná séria, či ako to nazvať, fuj. Nenalákala ma siahnuť po tejto knihe, ale to je škoda, pretože je veeeľmi dobrá. - Mat sa musí zbaviť dvoch nechcených deti, Nealy sa musí zbaviť Tajnej služby, vplyvu otca, Bieleho domu a nového prezidenta - jediná jej chyba a jeho poučenie (pre ňu) ich dajú dokopy a vtedy začína to pravé dobrodružstvo v karavane s menom Mabel. Nealy musí prebaľovať pokakané plienky, starať sa o nezbednú tínedžerku a Mat sa musí starať o svoje tri ženy. - Lucy teda vystrájala riadne vylomeniny, zamkla ich v spálni, ukradla sestru, aj Mabel. Ale zato sa veľmi pekne starala o svoju malú sestričku. Prebaľovala ju, kŕmila, kúpala. Na také "malé" dievča to bola fakt sila. Mala by si užívať život, byť dieťaťom ,ale musela (chcela) sa starať o svoju sestru. - malú Doritku si musíte obľúbiť. Také malé chutnučké dieťatko.Aj s tým jej Ta! alebo Ma! - a aby som nezabudla, aj "starý rodičia" Bertis a Charlie. Boli fakt taký parádny starší párik. Pozvali ich na domácky pripravenú večeru. Večer pozerali spolu správy. Taký pravý deduško a babička. - bolo tam kopec opisov z politiky, bieleho domu, spomínali sa tam americký prezidenti a prvé dámy. Politiku nemusím, ale toto bola sranda. Napríklad, že nejaká prvá dáma držala kyticu kvetov, aby si nemusela s ľuďmi potriasať ruku. Človek si to ani neuvedomí, ale musí to byť makačka podať svoju jedinú ruku toľkým ľuďom za jediný deň a koľko to musí byť podaní za celý život. - keď sa museli rozdeliť bolo to smutné. Nakoniec všetko dobre dopadlo a žili šťastne ako jedna veeeeeľka rodina. - koniec nebol zlý, ale zdal sa mi tam taký moc zbytočný, až prehnaný

Táto spisovateľka ma čím ďalej tým viac prekvapuje. Objavila som ju len nedávno v knižnici ale musím povedať, že jej knihy stoja za to. Akurát som dočítala Prvú dámu a nemám slov. Krásna knižka, odporúčam :-) Určite si chcem prečítať aj ostatné od nej.