Princezná mesačného ohňa

Autorkin štýl písania som si obľúbila už pri knihe Stránky atramentu a táto kniha mi len potvrdila, že si od nej chcem prečítať všetko, čo jej ešte vyjde. Jej spôsob rozprávania ma dokáže vtiahnuť do príbehu a tentoraz nechýbal svet plný tajomstiev, intríg a nebezpečenstva. Zakázaná láska, nútená blízkosť, dohodnuté manželstvo a enemies/hate to lovers? Áno, prosím! Začnem tým, čo ma počas čítania trápilo najviac. Romantická linka. A keďže ide o romantasy je to už celkom zásadná vec, však? Od postáv, ktoré majú byť nepriateľmi, by som očakávala viac skutočnej nevraživosti, napätia a postupného búrania vzájomných bariér. Namiesto toho medzi Sapphine a Nyxom od začiatku cítiť veľmi výraznú príťažlivosť. Obaja síce nosia masky, hrajú svoje hry a tvária sa, že im na tom druhom nezáleží, no pod povrchom je ich túžba viac než zjavná. Viac táto pretvárka fungovala pri Nyxovi. Pri ňom som mala väčší pocit, že by naozaj mohol byť tým nepriateľom, za ktorého sa vydáva. Pri Sapphine mi to už také presvedčivé neprišlo. Trochu ma totiž vyrušovalo jej neustále premýšľanie o tom, aký je Nyx príťažlivý a ako veľmi sa s ním chce vyspať. Chýbalo mi viac priestoru na skutočný konflikt, pochybnosti a postupné budovanie citov. Práve to by podľa mňa mohlo ich vzťahu dodať hĺbku. A potom je tu samotná láska. V tomto svete je zakázanou emóciou, považovanou za slabosť, preto som očakávala, že romantická linka bude mať oveľa väčšiu emocionálnu váhu. Ale, povedzme si úprimne. Medzi hlavnými hrdinami som tú lásku veľmi necítila. Chémia, iskrenie a telesná príťažlivosť im fungovali od prvých strán o tom niet pochýb, ale mala som pocit, že ich vzťah sa točí predovšetkým okolo vášne a túžby. A to je pre mňa trochu málo, najmä keď má byť práve láska jednou z kľúčových tém príbehu. Nyx na mňa v tomto smere pôsobil o čosi uveriteľnejšie než Sapphine, ale ani pri jednom som nedostala presne to, čo som od ich vzťahu očakávala. Čo ma však naopak naozaj potešilo bol fantasy svet. Tu autorka podľa mňa odviedla skvelú prácu! Vytvorila fascinujúce prostredie plné kryštálov, večnej noci, svitu hviezd a mesačného ohňa. Worldbuilding pôsobil premyslene a páčilo sa mi, že autorka jednotlivé tajomstvá, pravidlá fungovania sveta, politické súvislosti aj intrigy odhaľovala postupne počas celého príbehu. Veľkým plusom bola aj dynamika deja. Príbeh sa čítal dobre a nechýbali mu intrigy, manipulácie, hry o moc, zrada ani tajomstvá spojené s kliatbou či legendami. V závere sa začali veci poriadne zamotávať a príbeh získal tú správnu dávku napätia. Miestami som si priala, aby sa podobných momentov objavilo viac už skôr, pretože potenciál na poriadne prekvapenia tu rozhodne bol. Záver som síce do istej miery očakávala a mám aj svoju predstavu o tom, kam sa bude príbeh uberať ďalej, no s radosťou sa opäť ponorím do tohto sveta.

Kniha Princezná mesačného ohňa ma absolútne pohltila a zanechala vo mne hlbokú emocionálnu stopu. Ako vášnivá čitateľka fantasy som v tomto príbehu našla všetko, po čom moja duša túžila – magickú atmosféru, obrovské srdce a hrdinku, ktorej osud ma nenechal chladnou.Tento príbeh je dokonalým únikom z reality, ktorý vás naučí, že aj v tej najväčšej tme v sebe dokážeme nájsť silu zažiariť. Je to kniha o sebaobjavovaní, obeti a láske, ktorá prekonáva hranice svetov. Ak hľadáte príbeh, ktorý vás rozplače, rozbúcha vám srdce a prinúti vás premýšľať o vlastnej vnútornej sile, táto kniha je pre vás ako stvorená.