Hazelthorn

Od autorky som si mala možnosť prečítať už knihu Nevpúšťaj sem les, ktorá ma svojim netradičným štýlom opantala, a tak novinka Hazelthorn bola pre mňa jasnou voľbou. Je to ideálne, jesenné čítanie, keď za oknom panuje sychravé počasie a bubnuje dážď. Presne takto si ja najradšej vychutnávam horory, trilery a knihy s dávkou tajomstva, medzi ktoré Hazelthorn zaručene patrí, čo napovedá už samotné dokonalé vizuálne prevedenie knihy. Autorka nás zavedie do tajomného strašidelného sídla a ešte zlovestnejšej záhrady. Celá atmosféra knihy je mrazivá a pohltí čitateľa od samého začiatku. Hlavnou a veľmi zaujímavou postavou je Evander, ktorý žije zavretý za múrmi gotického panstva, ktoré zdedí po smrti miliardára Byrona a v ktorom musí dodržiavať tri pravidlá, medzi ktoré patrí aj zákaz vstupu do zlovestnej záhrady a čo je divnejšie, nesmie sa stretnúť s vnukom Byrona, Lauriem. Po Byronovej smrti to začne mať tie pravé grády a odhaľovanie tajomstiev sa môže začať. Strhujúce tajomstvá ma držali v napätí od začiatku do konca a mrazivé opisy a desivá atmosféra mi vliezla až pod kožu. Celé čítanie bolo pre mňa pohlcujúce a opantalo ma, akokeby si ma postupne obmotávala rastlina práve z tejto záhrady. Miestami som mala pocit, že som súčasť panstva, lebo autorkine opisy boli tak živé a armosferické. Kniha je zmesou gotického hororu, ale na počudovanie sa v nej nájde aj romantika, alebo lepšie povedané, trošku zložitejší vzťah, ktorý do deja vniesol dávku emócii, aj keď ja osobne by som bez tejto linky v pohode "prežila". Čo skrýva záhrada? Prečo sa Evander nemal stretnúť s Lauriem? Aké ďalšie tajomstvá ukrýva toto mysteriózne panstvo? Toto a omnoho viac objavítr v Hazelthorne.

Magický realizmus, fantasy alebo len vlastný svet autistu? Možno všetko naraz. Táto kniha bola pre mňa poriadnym vykročením z komfortnej zóny. Zatiaľ som nič tak temné a hororové nečítala. Objavilo sa tu viacero trópov, ktoré mi úplne nesadli, ale anotácia, tajomstvá, lži, intrigy a predovšetkým krvilačná záhrada ma natoľko nalákali, že som knihe jednoducho musela dať šancu. Po smrti bohatého pána Hazelthornu jeho sídlo nezdedí jediný vnuk ako by sa očakávalo, ale chorľavý chlapec zamknutý kdesi v severnom krídle. Onedlho sa v sídle začne schádzať blízka rodina zosnulého a všetkých akosi začne zaujímať nielen samotné dedičstvo a tajomná záhrada, ale hlavne chlapec, ktorý toho o sebe zjavne veľa nevie. Čo sa týka samotného príbehu, najviac ma bavilo postupné odhaľovanie tajomstiev. Autorstvo si pre nás pripravilo množstvo záhad a ja som bola zvedavá čo sa za nimi skrýva. Kniha mala skvelé tempo, čítala sa rýchlo a plynulo a nechýbalo jej napätie ani poriadne temná atmosféra. Gotické sídlo, tajomná záhrada a celkový jesenný vibe boli presne tým, čo ma na tomto príbehu lákalo. Nie všetko mi však sadlo. Romantická linka v queer štýle ma žiaľ neoslovila. Naopak, tému autizmu vnímam ako zaujímavo a citlivo spracovanú, čo je za mňa jedným z pozitív tejto knihy. Príbeh ma vytiahol z mojej čitateľskej komfortnej zóny a ukázal mi, že občas je dobré siahnuť aj po niečom, čo by sme si za normálnych okolností nevybrali. Hoci som si tento žáner ani všetky jeho prvky úplne neobľúbila, oceňujem atmosféru, napätie a spôsob, akým sa postupne odhaľovala pravda. Do podobne temných príbehov sa najbližšie len tak nepustím, ale ak máte radi kombináciu fantasy, detektívky, trileru a hororu, plnú tajomstiev a gotickej atmosféry, kniha by vás mohla zaujať.