Posvätná pôda

Autorkinu sériu Vzostupy a pády som si zamilovala a vždy sa nesmierne teším na ďalší diel. Musím sa však priznať, že z tejto časti som mala menšie obavy, pretože keď sa vraciame k páru, ktorý už v podstate dostal svoj šťastný koniec, je jasné, že sa musí niečo pokaziť. Posvätná pôda bola síce trochu iná ako predošlé príbehy tejto série, no autorka nás ani tentokrát nešetrila a moje emócie tak dostali opäť raz zabrať. Vojna totiž nevplýva len na životy vojakov, ktorí sú svedkami rôznych hrôz, ale aj na životy ich blízkych. Obdivujem Ember za to, ako zvládala celú situáciu, aká bola chápavá, podporujúca, starostlivá, trpezlivá, empatická, že sa nezložila a neprestala bojovať, hoci dostávala jednu ranu za ranou. Všetko som to prežívala spoločne s ňou a pravdupovediac, nemyslím si, že ja by som mala toľko síl a hlavne pochopenia ako ona. Josh bol skvelý chlap a už predtým som si ho úplne zamilovala, no tentokrát som mala chuť ho niekoľkokrát preplieskať, aby sa prestal naháňať za výplodmi jeho tvrdohlavej hlavy a konečne sa zameral na to, na čom skutočne záležalo a o čo mohol prísť. Nikdy som sa neocitla v jeho situácii, netúžila som po takých veciach ako on, nemám právo ho súdiť, a hoci som mu z istej stránky rozumela a najradšej ho objala a utešila, zároveň mi jeho správanie lámalo srdce a bola som naňho nahnevaná, že tomuto vystavuje Ember. Nikto nemohol pochybovať o tom, že medzi Ember a Joshom bol hlboký, silný vzťah a že sa veľmi ľúbili. Niekedy však samotná láska nestačí. Ich životy sa uberali rozdielnymi smermi, ich vzťah bol vystavený náročným skúškam, ich srdcia utrpeli tvrdé rany, a tak o spoločnú budúcnosť museli poriadne zabojovať. Aj keď to nebol môj najobľúbenejší diel zo série, autorka ma ani tentokrát nesklamala a dopriala nám ďalší krásny emotívny príbeh, ktorého čítanie som si užila.