Dievča nikoho

Čítam krimi, horory, krváky, ale jedno, čo ma naozaj vie skutočne znechutiť, až sa mi otáča žalúdok, je násilie páchané na ženách a deťoch. Pri čítaní tejto knihy vo mne lomcovali podobné emócie. Znechutenie? Hnev a zlosť a zároveň pocit nechápania, prečo sa veci diali, ako sa diali a kde bola pomoc, keď najbližší nezasiahli, ale práve naopak. Tento skutočný príbeh plný ubližovania, sexuálneho zneužívania až po fatálny záver bol emotívny na plnej čiare, preto ho neodporúčam slabším povahám. Virginia rozpráva príbeh skutočne úprimne, bez prikrášlenia, ale za to jednoducho o čo viac čitateľ precíti autentickosť. Už od úplného začiatku mi naskakovala husia koža a krv sa mi búrila v žilách. Nechápem prečo sa takéto veci do dnes dejú a obete násilia sú poznačené do konca života. Čo za zvery žijú medzi nami. Aká nebojácnosť či pocit nedotknuteľnosti ich poháňa vpred? Silný príbeh jednej zo žien, ktorá si prešla už od detstva hnusnými vecami a neunikla ani sexuálnemu predátorovi Epsteinovi a jeho chlípnym pazúrom. Neustále rozmýšľam nad tým, ako by sa jej smutný osud dal zmeniť. Možno, ak by mala iné zázemie v detstve? Ak by bola chránená tak, ako matka má chrániť svoje dieťa? Obdivujem, že aj napriek tomu všetkému mala silu založiť si rodinu a dôverovať ešte nejakému mužovi. Ale silu žiť ďalej predsa len nenašla... Psychika je krehká. Nie každý vie prekonať ťažké traumy a špeciálne, ak jedna žena ich nesie na ramenách niekoľko. Klobúk dole pred tebou Virginia. Klobúk dole pred každou týranou ženou, ktorá sa nebojí bojovať za lepší život a nebojí sa vyrozprávať svoj príbeh. Aj tento príbeh, bolestivý, úprimný a ťažobný, je určite jeden z mnohých a treba ho šíriť ďalej. Z obdivu Virginie a pre každú jednu z nás.