Trnová královna

Začiatok knihy v Anglicku bol pre mňa celkom divoká jazda. Tých informácií o fungovaní vílieho sveta, postáv a konverzácií tam bolo toľko, že mi celý ten svet pripadal, akoby bol pod vplyvom omamných látok. Miestami som už vážne netušila, kto je tu vlastne hlavná postava, a Ivy mi silno pripomínala Alenku v ríši divov, ktorá sa len nechápavo pozerá okolo seba. Neskôr, keď sa dej presunul do sveta víl, som si to už začala poriadne užívať. Ivy som verila každú jednú emóciu. Čo sa týka Emmetta, na toho som mala neskutočnú zlosť a jeho správanie ma vytáčalo do nepríčetnosti. Lydia ma na začiatku tiež dosť sklamala, no nakoniec sa veci vyjasnili a usúdila som, že si predsa len zaslúžia druhú šancu. A Bram? Nuž, Bram je red flag ja by som ho už na začiatku dobodala opätkom lodičiek. Samotný dej bol však skvelý, s jemnou príchuťou Hier o život, plný napätia, intríg a zvratov. Koniec nahodil správnu rozprávkovú romantasy atmosféru.