Na striedačke

Druhá časť série autorky Stephanie Archer bola o dosť pikantnejšia ako tá prvá. Alebo sa mi to len zdalo? Dosť som sa obávala, ako to pri dohodnutých vzťahoch býva, že hlavné postavy budú ako pri hre Jojo- pri sebe, od seba a tak stále dokola, avšak Archer prekvapila. Rory sa k nej nasáčkoval a nebolo toho pána, ktorý by ju z jej mikrobytu dostal. A práve to sa mi páčilo. Čo ma mrzí je akurát absolútne absentujúca práca Hazel pre tím. Ak niečo pre hráčov robila, tak doslova jeden jediný raz! Aj to mala na dohľad Roryho(chvalabohu). Vpád McKinnona v role nového hráča, avšak nie nového človeka pre Hazel a Roryho, poriadne zamiešal karty. Steph ho vykreslila ako dokonalého chuja a bol vlastne ešte horší, ako som čakala. Totálne cez čiaru bola zaslaná čierna “pavučina” Hazel, na druhej strane sa mi náramne rátalo dráždenie McKinnona. Ešteže si to aj Rory s Hazel užili. Veľmi ma mrzelo, ako Rorimu jeho otec dokazoval lásku, v závere sa to však nečakane zvrtlo. V pozitívnom slova zmysle. Naopak Hazel sa snažila ľúbiť svoje telo a dopriať to aj iným. Pri jednom milovanom človeku sa jej to nedarilo a práve táto skutočnosť ju, okrem dávnych slov, ktoré bodali do srdca aj po rokoch, trápila najviac. Nebudem preháňať ak poviem, že sa mi NA STRIEDAČKE páčila viac ako jej predchodkyňa. Už teraz som zvedavá na avizované “trio” a ich minulosť, ktorí budú figurovať v tretej časti série Vancouverská búrka.