Ohnivé srdce (Pokrvné putá 4)

Čakala som všeličo, ale určite nie to, že tento diel bude AŽ TAKÝ romantický. Sydney a Adrian sú do seba až po uši zamilovaní a cítiť to z každej jednej stránky. Medzi nimi to tak horelo, až som sa bála, že mi kniha v rukách vzplanie. Ich príbeh zakázanej lásky je skutočne epický a výnimočný. Ako sa chcú kvôli tomu druhému zlepšiť, pretože si to sľúbili. Ako im na sebe záleží. Žijú prítomnosťou, pretože ich spoločná budúcnosť je beznádejná. Tajné stretnutia, vykrádanie sa, únikové plány, telefón lásky... Oproti predchádzajúcim dielom je novinkou, že rozprávačom sa stal už aj Adrian, náš obľúbený atraktívny, tak trochu šialený, upír-umelec-filozof. Tento diel zodpovedal aj niektoré otázky, ktoré sme si kládli už od prvého dielu. Určite vás od začiatku série mátalo aj to, aký bude Adrianov milostný život so Sydney vzhľadom na jeho puto s Jill (a po novom aj s prítomnosťou Zoe). Aj o tomto je štvrtý diel. V príbehu však neboli iba samé srdiečka. Do popredia sa dostali aj temnejšie témy vrátane duševného zdravia. Veľmi ma bavila dynamika tria Jill-Neil-Angeline. Ako obe dievčatá predstierajú, že sú do Neila zbláznené namiesto toho, aby čelili svojim skutočným citom. Richelle dokáže napísať také chytľavé prvé vety kapitol, že jednoducho musíte čítať ďalej, inak to ani nejde. Aj tento diel mi potvrdil, že má celú sériu od začiatku premyslenú. Keď sa spätne pozriete, zrazu vidíte všetky tie náznaky, ktoré napovedali, kam to všetko smeruje... Pre tých, ktorí predchádzajúce diely čítali dávnejšie, sú v knihe nenásilné vsuvky, ktoré dôležité veci pripomenú. Z tohto by si autori sérií mali vziať príklad, pomáha to veľmi. Dej sa niesol v podobnom duchu ako predchádzajúce diely: väčšina knihy pohoda, nejaké vzťahové a rodinné drámy, sem-tam nejaká mini akcia a väčšia akcia až na záver. Lenže koniec tohto dielu už nebol taký uspokojivý ako predtým. Ak sa piaty diel bude niesť v podobnom duchu ako posledná kapitola, bude to poriadne náročné čítanie.