Kam si sa schovala

Psychologický thriller Kam si sa schovala od Andrei Mara ma úplne pohltil a zanechal vo mne hlbokú stopu plnú napätia a zimomriavok. Ako milovníčka záhad som očakávala dobrú detektívku, no dostala som prepracovanú psychologickú hru, kvôli ktorej som nespala celú noc. Z knihy som mala od začiatku intenzívne pocity úzkosti a fascinácie zároveň. Príbeh hlavnej hrdinky Joanny, ktorá sa nasťahuje do nového domu a zistí, že v ňom pred tridsiatimi rokmi počas hry na schovávačku bez stopy zmizlo trojročné dievčatko Lily, ma okamžite vtiahol. Najviac ma šokoval moment, keď Joanna pri pohľade na fotografiu nezvestného dieťaťa zistí, že si ho pamätá a začne ju prenasledovať desivý pocit, že na tom nesie vinu. Knihu odporúčam prečítať každému, kto má rád nepredvídateľné príbehy. V čom je naozaj skvelá? Dve časové roviny: Dej sa strieda medzi minulosťou (rok 1985) a prítomnosťou, čo geniálne stupňuje napätie.Dokonalá atmosféra predmestia: Autorka majstrovsky vykreslila zdanlivo súdržnú a bezpečnú štvrť, pod ktorej povrchom sa však skrýva pretvárka, špekulácie a rodinné tajomstvá.Prekvapivé zvraty: Keď som si už myslela, že viem, kam príbeh smeruje, autorka úplne otočila karty a ukázala, že pravda je oveľa temnejšia, než sa zdalo. Ak hľadáte knihu, ktorú neodložíte, kým neprečítate poslednú stranu, tento román od Vydavateľstva Ikar musíte mať vo svojej knižnici.

Kam si sa schovala je už druhá kniha od autorky Andrea Mara, ktorá u nás v slovenčine vyšla. Rovnako ako tu prvú, Nikto nič nevidel, môžem len odporúčať, najmä ak hľadáte chytľavý triler, ktorý len tak neodložíte. Ocitneme sa v úzkej komunite na predmestí, kde sa zabehnutý život otočí o 180 stupňov naozaj nenápadnou skutočnosťou - príchodom nových susedov. Práve v ich dome bývalo malé dievčatko, ktoré pred rokmi zmizlo bez stopy. Novej majiteľke táto skutočnost nedá spávať a rozhodne sa vypátrať, čo sa naozaj stalo. Prítomnosť sa začne prelínať s minulosťou a postupne vyplávajú na povrch mnohé nepríjemné, až nebezpečné skutočnosti. Ja tieto susedské príbehy z malých komunít milujem. Vždy to vyzerá, že každý pozná každého ako svoje topánky, ale v skutočnosti majú všetci plno tajomstiev. Bolo to napínavé a vďaka krátkym kapitolám sa kniha čítala rýchlo, je naozaj vhodná na jedno daždivé popoludnie. Niektoré odhalenia ma príjemne prekvapili a niektoré som zase uhádla dopredu. Hlavná postava, Joanna, mi prišla občas, slušne povedané, trošku popletená. V každej kapitole rozprávala o tom, ako chce čo najviac času stráviť so svojimi deťmi, aby ich následne poslala pozerať do tabletov. Okrem toho však chválim premyslenosť celého príbehu, budovanie napätia, postupné odhaľovanie detailov aj nečakaný koniec, ktorý sľubuje potencionálne pokračovanie.