Nevinné dobývanie

Tretia cast severskej sagy bola jazda na husenkovej drahe. Pribeh Estrid a Kola bol pisany vravou, inym, zaujimavym stylom ako predchadzajuce pribehy. Vztah s Ulfom sa mi pacil, ako aj samotna pointa pribehu, zapletky boli tiez dobre. Zacitala som sa hned, po chvilke sa dej motal dookola, potom sa rozprudil, nasledne som sa stratila v daakej zlej/zbytocnej odbocke. Trochu som stagnovala s citanim, opadol zaujem. Citala som bez porozumenia, stratila som sa v dave novych postav. Opakovanie myslienok nepridalo na ich hodnote. Nastastie som nasla spravny smer a ku koncu to odsypalo, asi az moc. Celkovu tendenciu by som prirovnala k odporovej gume. Napnes a tahas, potom vystreli a nahrnie sa na kopu. Zaver? Mam daaky schyzofrenicky pocit, vela keby. Ak by som nevedela, ze je v procese pisania dalsi pribeh, v knihe je to evidentne. Mozno dalsia cast mi sadne, ze mi odpali dekel, tejto sa to nepodarilo.