Podivný príliv (Pieseň utopených božstiev 1)

V prvom rade musím autorku neskutočne pochváliť za originálny svet a spôsob fungovania mágie v ňom. Bolo to niečo nové, a aj keď si doteraz nepamätám, aká schopnosť patrí pod ktorú lunárnu fázu, vôbec mi to nevadí. Dostaneme tu mierne ponurú, jemne temnú atmosféru, trochu akademického prostredia, tajné spolky, záhadné udalosti, legendy, odkrývanie tajomstiev, nejakú tú zradu (presne od osoby, od ktorej som to od začiatku čakala), trochu romantiky. Čo ma celej knihe rozčuľovalo najviac, boli postavy. Teda jedna, hlavná hrdinka Emory. Ak by to bolo na mne, tak by sa na ňu mal Baz konečne vybodnúť (keďže sa k nemu správala, tak ako sa správala) a byť radšej s Kaiom ("shadow boy"). Vôbec to nebola typická správna hrdinka. Nemala som ju príliš v láske, ani jej správanie, no na druhej strane, nebolo to práve to, ako by sa v skutočnosti veľa ľudí zachovalo? Ak by ste sa vždy, aj pri najlepšej kamoške, cítili menejcenný a v tieni, nestúpli by vám zrazu nové schopnosti a jedinečnosť do hlavy, najmä keď to vyzerá, že sa o vás zaujíma niekto obľúbený, na kom môžete oči nechať? A koľkí využili, ak mal niekto druhý pre nich slabosť, keď potrebovali s niečím pomôcť? Jej správanie neschvaľujem, no nemôžem povedať, že by bolo prekvapujúce a nevedela by som ho aspoň trochu pochopiť. Záver nám niektoré veci objasnil, no zároveň otvoril dvere k novým udalostiam, a to aj doslovne. Ja som zvedavá, kam to celé povedie.