Dvůr tak krutý a krásný

Veľké pozitívum je originalita príbehu. Autorka predstavuje svet, v ktorom sa namiesto rokov počítajú zimy. Svet, v ktorom musia ľudia po narodení odovzdať svoju magickú moc bohom, ktorí ich na oplátku chránia, a ak im moc náhodou ostane, sú považovaní za skazených a upália ich. Svet, v ktorom proti sebe stoja ľudia, miešanci a vílovia. Kráľovstvo so zakázanou mágiou. Páčilo sa mi, že veľký priestor dostali aj súrodenecké vzťahy. Aj niektoré scény a hlášky stáli za to. V knihe máme dva uhly pohľadu. I keď je pravda, že to nebolo vyvážené, Lorian ledva dostal nejaký priestor, len aby sa náhodou nevyzradili dôležité odhalenia skôr. Čo sa týka ich vzťahu, chýbalo mi nejaké postupné budovanie, spoznávanie. Bolo to, ako keby autorka zrazu luskla prstom a bum, z ničoho nič tu máte chémiu. V jednej chvíli ju bez mihnutia oka nechá napospas smrti a zanedlho už premýšľa o určitej časti jej tela. V knihe som sa zo začiatku strácala. Netušila som, čo sú ktoré bytosti zač, iba putujeme a poriadne ani nevieme, kde sme, kam ideme a prečo, aké sú nebezpečenstvá. Je to mätúce, aj niektoré mená sa mi najprv ťažko pamätali. Uprednostnila by som, keby sa autorka na začiatku viac zamerala na predstavenie sveta a až potom sa vrhla do akcie. Aj tie najzákladnejšie informácie o svete sa dozvedúvame až neskôr. Možno je to štýlom písania, možno príbehom, ale nepodarilo sa mi s postavami vytvoriť nejaký obzvlášť hlboký vzťah a úplne sa vžiť do príbehu. Záverečné odhalenia poriadne navnadili na ďalší diel, toto všetko bol iba začiatok (toto je iba 1. diel tetralógie). Myslím si, že kniha sa bude páčiť fanúšikom Z krvi a popola.