Pradivo nekonečna (Prepletené kráľovstvo 2)

Do tejto knižky som išla s miernymi obavami, keďže predchádzajúca ma moc nenadchla. Ale toto bolo (pre mňa) omnoho lepšie, cez stránky som prelietavala a ani som nevedela ako a už som bola na konci. Príbeh začína presne tam, kde v jednotke skončil. Alebo lepšie povedané som mala pocit, že dostávame aj malú rekapituláciu, len z Kamranovho pohľadu. Do deja som vhupla takmer okamžite a to veľmi oceňujem. Ani neskôr počas čítania som nemala pocit, že mi niečo uniklo a na niečo som zabudla. Čo sa týka deja, tak sa tu veľa neudialo, neputovalo sa niekoľkými krajinami, ani sa neodohrávali nejaké bitky. Celé to skôr bolo vystavané na menších udalostiach a postavách, vzťahoch, pohnútkach, dialógoch a vnútorných monológoch. A práve dialógy medzi postavami boli úžasné. Po prvé, Kamran a Hazan. Zbožňujem, keď sú spolu. Aj keď ani tu Hazan veľa priestoru nedostal, vždy keď sa objavil na scéne, mal moju plnú pozornosť. A hlavne teraz, keď sa už nemusí pred Kamranom pretvarovať. Okolo chudáka Kamrana sa motali aj dve nám už známe postavičky chlapca Omida a slečny Hudy. Vytvárali komické duo a ja sa nečudujem, že princa z nich bolela hlava. Alizeh a Cyrus. Ojoj. Takto nejak som si ja predstavovala začiatok jej vzťahu s Kamranom. A teraz sa bojím, že mám nesprávneho favorita. Ich konverzácie boli často rázne, kúsavé a sarkastické, no neskôr, keď sa spoznávali o máličko viac a odkrývali o sebe nové veci, boli aj rozcítené. Ďalšiu vec, čo chcem pochváliť, bolo striedanie pohľadu Alizeh a Kamrana takmer každú kapitolu. Aj keď ma to miestami vytáčalo, tak ma to určite hnalo čítať rýchlo ďalej. P.S. Ten odkaz na lietajúci koberec bol jednoducho super.