Najväčšia hra

Ukážky z knihy

„Niektorí ľudia urobia chybu, napravia ju a idú ďalej.“ Grayson sa stále pozeral na tabuľu. „Ale niektorí z nás žijú s každou chybou, ktorú urobíme, vypálenou do nás, do prázdnych miest, ktoré nevieme zaplniť.“
Toto Lyra nečakala. Nie od neho. Tie prázdne miesta poznala až príliš dobre.
„Nesmel som robiť chyby ako moji bratia,“ pokračoval. „Mal som sa stať jeho dedičom. Kládli sa na mňa vyššie nároky.“
Jeho dedičom. Význam Graysonových slov bol veľmi jasný. Dedičom Tobiasa Hawthorna. Lyra sa naveľa ozvala. „A tvoj starý otec všetko odkázal cudziemu človeku.“
„A teraz,“ pokračoval Grayson vyrovnane, „sa učím mýliť.“ Urobil krok k nej. „Mýlil som sa, Lyra.“
Nikdy si ani len nepredstavovala, že by to vyslovil, ani raz za ten rok a pol, čo počula jeho ľadovo studený hlas. A už mi nevolaj.
„Mýlil som sa,“ zopakoval Grayson. Konečne odvrátil zrak od výsledkovej tabule. Ohryzok sa mu pohol. „V hádanke.“
Hádanky. Hovoril o hádanke!