Turbo

Emotívne príbehy so zvieracími hrdinami: to je moje. Už odmalička patria tieto typy príbehov medzi moje najobľúbenejšie, vždy som sa k nim zas a znova rada vracala. Práve takéto príbehy píše aj Magdalena Kulus. Kniha Turbo bola v poradí druhá knižka, ktorú som od autorky čítala, a opäť ma nesklamala. Ba dokonca sa ma táto knižka dotkla ešte viac, ešte hlbšie sa mi zaryla do srdca, nakoľko všetky Turbove pocity boli pre mňa až príliš živé, prežívala som ich spolu s ním. Už veľmi dávno sa mi so žiadnou postavou nepodarilo stotožniť tak veľmi ako s Turbom, hoci on je pes a ja človek. Turbo si šťastne žije so svojou paničkou Helenkou, až kým sa jeho život neobráti naruby. Nadíde čas pohnúť sa ďalej, lenže jemu sa nedarí vykročiť po ceste, ktorú si vysníval. Namiesto toho sa ocitá v tej najhoršej možnej situácii: na mieste, kde konkurencia je až príliš silná, kde nedostane ani šancu sa poriadne predviesť. Je len starý nepotrebný pes, ktorého nikto nechce, a jeho šance sa každým dňom zmenšujú. Prežíva pocit beznádeje, prichádza jedno odmietnutie za druhým. Starší, hoci „skúsenejší“ pes už nikoho nezaujíma. Všetci by chceli len mladé šteniatko, ktoré si sami vychovajú. Keby len vedeli, o čo prichádzajú... A pritom predstavuje skrytý poklad, ktorý hoci z jedného uhla pohľadu nevyzerá ako nič cenné, čo by stálo za pozornosť, na druhej strane je to obrovská výnimočnosť, ktorá by dokázala obrovské veci, ak by ju niekto vylovil a dal jej šancu.