Láska slečny Elliotovej

Jane Austin je známa svojimi klasickými románmi, v ktorých sa riešia asi tie najobľúbenejšie knižné témy - láska a vzťahy. Ja mám jej tvorbu rada a s obľubou sa ponorím do mnou mnohokrát čítaných, ale aj tých doteraz nečítaných príbehov. Láska slečny Elliotovej patrí do tej druhej kategórie a hoci som ju čítala prvýkrát, zanechala veľmi dobrý dojem. Anne Elliotovej hrozí, že skončí ako stará dievka. Mala som však dojem, že to vadí všetkým v jej okolí, len jej nie. Keď pred rokmi zrušila zasnúbenie, bola z toho nešťastná a poznačilo to všetky budúce potencionálne vzťahy. Ono nájsť vhodného ženícha, ktorý by navyše spĺňal všetky požiadavky ohľadom postavenia a majetku, nie je vobec ľahké, ešte k tomu aby jej ho schválilo aj okolie. Lebo práve názor ostatných bol nesmierne dôležitý, mnohokrát zavážil viac ako vlastný úsudok. Z veľkej časti sme v knihe čítali o rôznych spoločenských stretnutiach. Ak ste vtedy nemali aspoň raz denne návštevu, prípadne ste neboli na nejakú pozvaní, tak ste sa v podstate ocitili na spodku spoločenského rebríčka. Kto, kedy, kde a s kým sa stretne bola hlavná téma takmer každého rozhovoru, pokiaľ nebolo potrebné prebrať nejaké čertsvé klebety. Anne sa síce často ocitla v centre diania, väčšinou však bola pozorovateľom s vlastným názorom. Už od začiatku mi bola sympatická, nenechala sa totiž strhnúť všeobecnou náladou a vedela zachovať chladnú hlavu. Mám pocit, že v jej rodine bola jediná normálna. Ani radšej nebudem začínat o jej otcovi (ješitný, narcistický a nesamostatný chlap), či jej sestre Mary (podoba s otcom bola nesmierna, všetko sa muselo točiť okolo nej). Anne som preto veľmi držala palce, nech sa jej spomedzi všetkých “vhodných” mládencov podarí nájsť toho pravého, unikne tak intrigám a bude môcť žiť život, aký si vždy predstavovala. A hlavne nech nedá na predstavy ostatných a riadi sa radšej svojim srdcom. Lebo viete ako sa hovorí, “stará láska nehrdzavie”, len niekedy potrebuje čas dozrieť.