Ano, pane Božský

Ano, pane Božský je už druhým počinom autorky Lucie Srňánkovej. Čítala som aj jej debut a čo sa týka zápletky, v tejto knihe bola taká prirodzenejšia. Ale pekne po poriadku. Srňánková je macher na posteľové scény. Bez debát, snáď najlepšia a najoriginálnejšia autorka na SK/CZ scéne v písaní erotických scén. Neštíti sa “použiť” rôzne polohy, techniky, hračky… dá sa povedať, že to je aj edukatívne čítanie :D. Z môjho pohľadu je práve toto Luciino obrovské plus. Ďalšie pozitívum “Božského” je netypicky zvolená postava. Už v úvode je príbeh srdcervúci, hlavná hrdinka Eva čerstvo ovdovela. Všetky jej pocity zachytila autorka presvedčivo. Avšak smrťou sa s manželom celkom nelúčime, myslím, že nejednu čitateľku práve toto v deji zaskočí, nie však negatívne. Robert, najlepší priateľ Evy je úžasný, je jej obrovskou oporou, len ma mrzí, že Evinmu úsudku nedôveroval až natoľko, že sa nechal zaslepiť vlastnou pravdou. Nie dlho po smrti manžela Eva spoznáva Sama. On má za sebou pestrú minulosť rozmazávanú bulvárom. Autorka je líška prefíkaná, pretože som netušila, čo od Sama čakať. Celý čas bol pozorný, aj z jeho uhla pohľadu(pár kapitol bolo venovaných jeho rozprávaniu) bolo jasné, že Evu miluje, ale stále mi na ňom niečo nesedelo. Čakala som prehnanú drámu, ktorá síce prišla, ale prekvapivo z úplne inej strany. To rúško tajomna vznášajúce sa nad Samom sa rozplynulo až poslednými stranami, kde to zúfalstvom a napätím sršalo. Mám však dve (absolútne ide o vec osobného vkusu)poznámky k príbehu, ktoré mi v tomto ‘ANO’ nešmakovali. Podľa mňa nie je vôbec sexy ak muž (parafrázujem, nie som si istá zvoleným slovom autorky) “zhoupne” obočím- pre mňa to je totálne antisexy, alebo som ešte nevidela nikoho to urobiť príťažlivo. Ďalšia vec, ktorá mi nie celkom sadla(aj keď chápem dôvody Lucie), sú predramatizované niektoré roztržky- najmä teda s Evinou mamou. Akoby boli občas umelo nafúknuté, ale v konečnom dôsledku, Evino rozhodnutie v súvislosti s matkou absolútne schvaľujem a nič lepšie nemohla urobiť.