Kostischrány

Toto je kniha plná mágie, velšskej mytológie (o ktorej som počula prvý krát, vďaka tomuto príbehu), legiend a o starodávnej kliatbe,ktorá sa jedného dňa prejaví naplno. Ryn,najstaršia z troch súrodencov,je hrobárka. Cez deň pochováva mŕtvych a v noci sa stará o nemŕtvych. O kostischrány,ktoré nespôsobujú veľké problémy ale občas sa zatúlajú do Colbrenu z lesa. A v jednu noc sa ich objaví akosi priveľa a prichádzajú v húfoch. V tú noc Ryn zachráni pred kostischránou Ellisa,kartografa, ktorý zároveň pátra po svojom pôvode. Spoločne sa vydajú na cestu za dobrodružstvom a prelomením dávnej kliatby. Podarí sa im zachrániť živých alebo dedinu ovládnu kostischrány? Celkovo sa mi páčil dej,všetky zvraty,kostischrány, hlavné postavy aj postupné rozvíjanie vzťahu medzi nimi, ale najviac ma uchvátila koza. Áno,dobre čítate..lojálna a prítulná aj po smrti. Pre mňa hviezda celého príbehu táto Kostikoza. Obidve hlavné postavy mali svoj vlastný životný príbeh . Ryn sa vyrovnávala so stratou rodičov,musela sa postarať o súrodencov a zároveň zachrániť ich dom,aby oň kvôli dlžobám,ktoré zanechal ich strýko neprišli. Zaujímavá postava bol aj Ellis,ale hlavne zapracovanie jeho chronickej bolesti do príbehu. „Bolest z lidí nedělá ani slabé, ani silné,“ řekla. „Bolest prostě… je. Není to nějaká zkouška, je to součást života.“ Kniha sa čítala dobre,zhltla som ju pomerne za krátky čas a prispel ku tomu určite aj štýl písania autorky. Nenáročné, zábavné, miestami trošku morbídne čítanie,ktoré som si naozaj užila.