Niečo ti tajím

Pri tejto knihe mi hneď ako prvé napadlo: veď to nie sú jej typy obálok. Nie je na nej chlap, oblečený ani polonahý. To je zvláštne. Pri anotácii som zistila, že iná nie je len obálka, ale aj žáner. Pri Vi sme zrejme všetci zvyknutí, že píše iba romanticko erotické romány a zrazu Bum! Psychologický triler. To nie je nič pre mňa. Až kým som sa nezačítala do deja... Začiatok bol taký nemastný-neslaný. Povedala som si: psychiatrička a pritom ona zrejme potrebuje psychiatra. Veď nemá všetkých päť pokope. No dej sa začal čím ďalej, tým viac zamotávať. Zrazu nebola jediná, ktorá potrebovala odbornú psychiatrickú pomoc. Po čase som nevedela, kto sleduje koho, kto je úprimný, kto falošný, kto má skryté úmysly, kto sa chce pomstiť komu. Tak veľmi to bolo zamotané. Napriek tomu, že krimi alebo trilery nie sú vôbec moja šálka kávy, toto som žrala. Veľmi ma kniha chytila, všetko bolo do detailu premyslené, no napriek tomu musím povedať, že záver mi prišiel taký akýsi nedokončený, chcela som viac odpovedí na svoje vlastné otázky a tie neprišli. No Vi napriek zmene žánru nesklamala...

popravde podla nadpisu som cakala trosku viac, aj ked od sameho zaciatku ma kniha zaujala a koniec ma uplne prekvapil. Zo začiatku sa strieda minulost a sucastnost co sa mi na knizkach celkom zapacilo. knizka sa kvoli kratkym kapitolam aj lahko cita.