Zachráň 6

Po prečítaní prvých dvoch častí série Chlapci z Tommenky som vedela, že sa musím pripraviť na ďalšiu emočnú bombu. Zachráň 6 sa odohráva ešte pred Rozohraj 13 a Zaskóruj 13, takže tentokrát sme mali možnosť viac nahliadnuť do rodinnej histórie Joeyho a jeho súrodencov. Myslela som, že ich rodičia už ma nemôžu viac naštvať, ale mýlila som sa. Priznám sa, že príbeh Johnnyho a Shannon si ma získal o trochu viac. Hoci sa aj tu riešili poriadne ťažké témy, rozkošná romantická linka a humor to vyvážili. Chýbal mi tu niekto ako Gibsie alebo Johnnyho rodičia (hlavne mama), ktorí vedeli odľahčiť ťaživú atmosféru. Tým nechcem povedať, že by sa mi táto časť nepáčila, to vôbec nie, moje emócie opäť raz dostali poriadne zabrať, autorka sem zakomponovala témy ako domáce násilie, závislosť, boj s vlastnými démonmi a podobne, len to pre mňa nebolo čistých 5* ako pri jednotke a dvojke. Joeyho sme v predošlých častiach spoznali ako ochranárskeho staršieho brata, na ktorého pleciach bola starostlivosť o celú rodinu. Teraz sme sa dozvedeli, že ho toho ťažilo oveľa viac. Pukalo mi preňho srdce, v niektorých momentoch som myslela, že sa rozplačem a už sa nezastavím. Bola som nahnevaná na jeho rodičov, do akej situácie dostali svoje deti. Bola som však nahnevaná aj naňho, že sa takto ničil a zároveň ubližoval tým, ktorým na ňom záležalo... Miestami som z jeho správania mala rozporuplné pocity. Aoife predtým nedostala veľa priestoru, párkrát sa v príbehu mihla a to bolo celé. Považovala som ju za také tiché dievča, o to viac som bola prekvapená, akú Aoife sme spoznali teraz. Ukázalo sa, že moja predstava o nej bola úplne mylná. Aoife bola rebelka s podrezaným jazykom, so záľubou v provokovaní a s nevyčerpateľnou energiou. Keď niečo chcela, tvrdo si išla za tým a nie nebrala ako odpoveď. Občas sa správala ako neriadená strela a aj keď som vôbec nerozumela tomu, prečo sa baba ako ona toľkokrát vrátila k frajerovi, ktorý za to vôbec nestál, získala si moje sympatie. Hoci si Joey a Aoife padli do oka už pri prvom stretnutí, ich vzťah bol ako na horskej dráhe. Život im neustále pod nohy hádzal nejaké prekážky. Krúžili okolo seba, doberali sa, flirtovali, pomáhali si, podporovali sa a zároveň si ubližovali. Urobili krok vpred a v zápätí dva kroky vzad. Obdivujem Aoife za jej trpezlivosť a starostlivosť, neviem, či by som to na jej mieste tak dlho vydržala. Zároveň som rada, že ju Joey pri sebe mal, bez nej by to bolo oveľa horšie. Vôbec nemusím hovoriť, že nutne potrebujem pokračovanie, to je snáď všetkým jasné. Snáď sa ho dočkáme čo najskôr.