Volanie krvi

Veríte na kliatby? Dávna kliatba jej chce vziať dcéru. Aby ju zachránila, musí prekonať hranice času a priestoru. Príbeh ma hneď od začiatku úplne pohltil. Bola som milovníčkou romantických kníh, ale časom som začala čítať aj iné žánre a poviem Vám, dobre som spravila. Rozdelená je do šiestich častí. Budete chcieť čítať jednu časť za druhou. V príbehu sa strieda minulosť a prítomnosť. Na minulosti sa mi páčilo to temné, magické, obeta pre svoje deti spraviť všetko, či prekročenie svojich hraníc, ako to celé zapasovalo do seba. To, aké zverstvá sa diali v dávnej minulosti, praktiky, aby sa mal niekto lepšie ako ten druhý. Bola taká doba. Tak ako bosoráctvo, mágia. Nikto nechcel byť chudobný a nemať na základné potreby. Zlo je všade a v každom v nás. Ale to, ako svoj život prežijeme je len a len na NÁS. Z príbehu som mala rôzne pocity a to je to, čo vo Vás má daný príbeh vyvolať. Viete, že to bude skvelé a nesklame Vás. Bála som sa, čo sa bude diať ďalej. Čítala som to radšej len cez deň. Pri krájaní chleba si vždy spomeniem na jednu pasáž a za to môžeš ty Miška. Bŕŕ. To Vám neprezradím, musíte si to proste prečítať a posúdiť sami. Príbeh je o rodine, v ktorej 16 ročná Ema trpí nočnými morami. Snívajú sa jej podivné veci, hlas neznámeho diečaťa. Všetko čo sa jej deje, ovplyvňuje celú rodinu a najmä matku. Je zúfalá, nevie ako jej má pomôcť. Žiadne lieky Eme nepomáhajú a nikto jej neverí. Keď sa stane to najhoršie, už je neskoro. Jej manžel jej nie je oporou. Keď sa to začne opäť diať aj jej ďalšej dcére Sáre, ide si za svojim a chce jej pomôcť. Len netreba zabúdať, že má aj syna Denisa. Čo ak to celé začalo omnoho skôr, ešte pred tým, ako sa to stalo Eme? Aj keď mi ich matka Daniela bola na začiatku nesympatická, potom som si položila otázku, ako by som sa ja, či iná matka zachovala?! Pamätajte „Nedá sa zachrániť všetkých.“ Nečakajte v tejto knihe sladký happy end.

Nie je žiadnym tajomstvom, že patrím k Miškiným fanúšikom a zbožňujem jej knihy. Keď som sa dozvedela, že pri svojej novinke sa rozhodla experimentovať a nebude to romantika, bola som trochu sklamaná. Volanie krvi nepatrí k mojim obľúbeným žánrom, vlastne podobné knihy takmer vôbec nečítam, no keďže to napísala Miška, nemohla som si to nechať ujsť. Priznávam, že do čítania som sa púšťala s určitými obavami, vôbec som nevedela, čo mám čakať a či mi príbeh vôbec sadne. Nakoniec som ho zhltla v priebehu pár hodín. Úplný wow efekt sa síce nedostavil, ale na to, že to zrovna nebola moja šálka kávy, som bola spokojná. Bolo to také spestrenie medzi romantikou, ktorú obvykle čítam. Námet tejto novinky bol zaujímavý. Danielinu dcéru Emu už nejaký čas trápia psychické problémy, no žiadna liečba nezaberá. Čoskoro sa ukáže, že celý problém je oveľa vážnejší, prekračuje určité hranice "bežného života" a siaha až ďaleko do minulosti. Príbeh sa nesie v pomerne temnej atmosféry, neraz som mala počas čítania zimomriavky, predovšetkým v prvej polovici knihy. Bolo tu pár vecí, pri ktorých sa mi tak trochu dvíhal žalúdok. Zároveň som však bola veľmi zvedavá, že čo sa Danielinej dcére skutočne deje a ako to s ňou deje, čo ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou. Daniele toho autorka naložila na plecia veľmi veľa, vôbec si neviem predstaviť, žeby som sa ocitla v podobnej situácii a ako by som ju riešila. Za svoje deti sa bila ako levica, bola pre ne ochotná urobiť čokoľvek a vďaka tomu som si ju obľúbila. Páčilo sa mi aj prepojenie s minulosťou...aj keď slovo páčiť sa nie je vzhľadom na dané udalosti asi príliš vhodné. Občas som si nad konaním niektorých postáv aj pekne zanadávala. Čo viac dodať, moje prvotné obavy sa nenaplnili a nakoniec to bolo zaujímavé čítanie. Už teraz sa teším na Miškinu ďalšiu knihu a dúfam, že to bude opäť nejaká vtipná romantika, akú mám rada.

Túto knihu som si objednala v predpredaji, keďže mám prečítané všetky tituly od Mišky a príjemne som sa pri nich zabavila, povedala som si, že mi nesmie chýbať ani táto....ale toto som nečakala...akoby to ani nenapísala ona, úplne iný žáner, než na čo som u nej zvyknutá... náročný príbeh. Osobne môžem povedať, že veľa vecí z neho "poznám", nie som v oblasti "regresie a astrálu" žiadny nováčik, no napriek tomu som mala zimomriavky. Kniha ma vtiahla do deja veľmi rýchlo a úprimne hovorím, že je jedna z mála, ktoré vo mne zanechali veľmi hlbokú stopu. Je napísaná príjemne a zrozumiteľne, aj keď hlavne koniec ma nenechal chladnou, určite knihu odporúčam, ale nečakajte žiadne zábavné a ľahké čítanie.