Pekár a vôňa príbehov

Hlavnými postavami príbehu sú primabalerína Sophie a sympatický pekár Giacomo, ktorý takmer na každú životnú patáliu má svoje prirovnanie k nejakému chlebu, či nejaké ponaučenie, ktoré znie takmer ako recept na chlieb či iné pečivo. Giacoma som si obľúbila hneď na prvý šup ako vošiel do svojej pekárne a pozdravil najprv svoju pec, aby sa cítila mimoriadne milovaná. Giacomo je čistokrvný talian a tak i všetko prežíva - naplno a občas i riadne nahlas. Vydarené boli nielen hlavné postavy v príbehu ale svoju dôležitú úlohu zohrali aj vedľajšie postavy, ako napr. Anouk, ktorá mi veľmi pripomínala Sašu z knihy Starec a more príbehov. Obe dievčatá sú totiž rýdze striebro s poriadne nabrúseným jazykom bez cenzúrovania, teda čo na duši to na jazyku. Anouk je síce o niečo mladšia ako Saša, ale to vôbec nepostrehnete. Zaujímavou osôbkou bola aj Elza, predavačka, ktorej správanie bolo ako stvrdnutý odležaný chlieb, ktorý má síce mäkkú striedku, ale cez hrubú kôrku sa nič nedostane na povrch. A tak ako i iné postavy tohto príbehu prejde i ona zmenou a vskutku ma bavilo sledovať jej premenu. Ale vrátim sa ešte k Sophie: kvôli svojmu zraneniu sa jej zrútil svet - kariérny i ten súkromný. Nie vždy som schvaľovala jej konanie, ale povedzme si na rovinu, niekedy sa chováme presne tak ako Sophie - riešime seba a svoje krivdy a všetko ostatné ide stranou. Kniha Pekár a vôňa príbehov je o hľadaní samého seba, o hľadaní spoločnej cesty životom, o predsudkoch, o nevôli počúvať toho druhého, o poznaní, o detskej čistote ducha a samozrejme o miesení, kysnutí a pečení toho najlepšieho chleba. A ešte o ťažko zvládateľnom ničnerobení!