Pekár a vôňa príbehov

Autor do príbehu primiešal veľa krásnych myšlienok. Tie sa postupne vynárali práve v prostredí malej dedinskej pekárničky, kde už roky pečie chlieb zadumaný a svojský hrdý Talian Giacomo. Spoločnosť mu robí večne namosúrená Elsa, zaspatý psík - jazvečia dáma a samozrejme cesto, ktorému spieva, prihovára sa a ktoré sa pod jeho rukami mení na voňavý chlebík či chrumkavú bagetu. Táto zvláštna trojica "pekárov" sa po čase rozrastie o nového člena - o Sofie, pre ktorú je táto práca zo začiatku len povinnosťou až utrpením. Príjemným oživením bola Sofiina neter Anouk, pardón Panenka Mária. Z tejto malej neriadenej strelky som od smiechu až plakala a jej etudy ma nesmierne bavili. Autor veľmi taktne načrtol aj iné témy - tu však nebudem konkretizovať, lebo by som vyzradila smerovanie jednej dejovej linky. Tento príbeh bol ozaj ako chlieb - chlieb je život a práve všetky jeho prímesy boli jeho súčasťou. Táto kniha mi bude veľmi chýbať. Jej čítanie som si vychutnala a úprimne ma dojala. Najmä posledné kapitoly boli tak krásne hrejivé, až som zabudla na to, čo ma ťaží. Zároveň mi to pripomenulo jednu podstatnú vec - a to, že svet a aj my ľudia dokážeme byť milí a dobrí - záleží len na tom, či dovolíme ukázať svetu svoju "striedku" a nemať až tak hrubú "kôrku".

Knihu som si prečítala bez veľkých očakávaní, no veľmi príjemne ma prekvapila. Je to pokojný, hrejivý príbeh, ktorý sa nesnaží šokovať dramatickými zvratmi, ale stavia na sile obyčajných ľudských stretnutí. Práve to sa mi na nej páčilo najviac. Počas čítania som mala pocit, akoby som sa na chvíľu zastavila v uponáhľanom dni a ocitla sa vo svete, kde majú rozhovory, vôňa čerstvého pečiva a malé gestá stále veľký význam. Hlavný hrdina mi bol sympatický už od začiatku. Páčilo sa mi, že nebol vykreslený ako niekto výnimočný, ale ako obyčajný človek, ktorý si svoju prácu robí s láskou a záleží mu na ľuďoch okolo seba. Prostredníctvom jeho každodenných ciest sa postupne odkrývajú osudy rôznych postáv, pričom každá z nich do príbehu prináša niečo vlastné. Autorka či autor sa nesnaží nikoho súdiť ani poučovať. Skôr ukazuje, že každý človek si nesie svoj príbeh a často netušíme, čo všetko sa skrýva za zdanlivo obyčajnou tvárou. Veľmi sa mi páčilo, ako nenútene boli do deja zakomponované myšlienky o samote, priateľstve či potrebe byť vypočutý. Nešlo o dlhé filozofické úvahy, ale o jednoduché situácie, ktoré pôsobili prirodzene a uveriteľne. Mnohé z nich vo mne vyvolali úsmev a niektoré ma prinútili zamyslieť sa nad tým, ako často si v bežnom živote nevšímame ľudí okolo seba. Ďalším plusom bola atmosféra knihy. Opisy ulíc, pekárne a každodenných ranných ciest na mňa pôsobili veľmi príjemne. Pri čítaní som mala chuť uvariť si čaj, zababušiť sa do deky a len si užívať plynutie príbehu. Nie je to kniha, ktorú človek prečíta kvôli napätiu, ale kvôli pocitu, ktorý v ňom zanechá. Celkovo som si čítanie veľmi užila. Je to milý, citlivý a optimistický príbeh o ľuďoch, medziľudských vzťahoch a o tom, že aj malé skutky môžu niekomu zlepšiť deň.

Hlavnými postavami príbehu sú primabalerína Sophie a sympatický pekár Giacomo, ktorý takmer na každú životnú patáliu má svoje prirovnanie k nejakému chlebu, či nejaké ponaučenie, ktoré znie takmer ako recept na chlieb či iné pečivo. Giacoma som si obľúbila hneď na prvý šup ako vošiel do svojej pekárne a pozdravil najprv svoju pec, aby sa cítila mimoriadne milovaná. Giacomo je čistokrvný talian a tak i všetko prežíva - naplno a občas i riadne nahlas. Vydarené boli nielen hlavné postavy v príbehu ale svoju dôležitú úlohu zohrali aj vedľajšie postavy, ako napr. Anouk, ktorá mi veľmi pripomínala Sašu z knihy Starec a more príbehov. Obe dievčatá sú totiž rýdze striebro s poriadne nabrúseným jazykom bez cenzúrovania, teda čo na duši to na jazyku. Anouk je síce o niečo mladšia ako Saša, ale to vôbec nepostrehnete. Zaujímavou osôbkou bola aj Elza, predavačka, ktorej správanie bolo ako stvrdnutý odležaný chlieb, ktorý má síce mäkkú striedku, ale cez hrubú kôrku sa nič nedostane na povrch. A tak ako i iné postavy tohto príbehu prejde i ona zmenou a vskutku ma bavilo sledovať jej premenu. Ale vrátim sa ešte k Sophie: kvôli svojmu zraneniu sa jej zrútil svet - kariérny i ten súkromný. Nie vždy som schvaľovala jej konanie, ale povedzme si na rovinu, niekedy sa chováme presne tak ako Sophie - riešime seba a svoje krivdy a všetko ostatné ide stranou. Kniha Pekár a vôňa príbehov je o hľadaní samého seba, o hľadaní spoločnej cesty životom, o predsudkoch, o nevôli počúvať toho druhého, o poznaní, o detskej čistote ducha a samozrejme o miesení, kysnutí a pečení toho najlepšieho chleba. A ešte o ťažko zvládateľnom ničnerobení!