Búrlivé výšiny

Och, Búrlivé výšiny! Nebudem klamať, dočítať bol celkom boj. Viem, že sa mnohým čitateľom páčila a na základe rôznych pozitívnych recenzií som sa na ňu veľmi tešila. Ale takto po dočítaní viem nájsť iba málo aspektov, ktoré by sa mi páčili. Čo musím vyzdvihnúť je rozhodne poschmúrna atmosféra celého prostredia. Na mňa to celé pôsobilo ako pravé novembrové počasie - nedostatok slnečných lúčov, večne zamračené, daždivo a pretrvávajúci pocit zimy. Myslím, že dosť veľký vplyv to malo aj na náladu a správanie postáv, ktoré sa akurát stále hádali, chorľaveli a prepadali čoraz väčšej psychickej nepohode. Aspoň zdanlivo šťastné momenty by ste zrátali na prstoch jednej ruky. Neberte ma zle, veľmi rada sa vraciam ku klasickým dielam, ktoré vedia poskytnúť úplne iný čitateľský zážitok ako súčasná literatúra. Už len použitý jazyk je často nesmierne zaujímavý a správanie postáv sa odlišuje. Pri Búrlivých výšinách mi chýbal nejaký pútavejší dej. Kniha je viac zameraná na vzťahy medzi postavami, ktoré však pre mňa boli často nepochopiteľné. Lebo z väčšiny som bola svedkom hysterických záchvatov, manipulácie a hádok. Heathcliff bol surovec, despota a násilník, ktorý sa neštítil násilia a Catherine zase hysterka, ktorá si od ostatných od malička vynucovala poslušnosť. Mnohí spomínajú osudovú lásku medzi nimi, mne však ich vzťah prišiel nezdravý. Nenašla som postavu, ktorá by ma oslovila a sledovať vývoj vzťahov som si neužila. Aj keď knihu nemôžem odporúčať ďalej, prosím, nenechajte sa odradiť mojim názorom. Viete ako, sto ľudí, sto chutí a pri podobných knihách to platí viacnásobne.

Chápem, prečo túto knihu veľa ľudí nemá rado, ale zároveň úplne rozumiem aj tým, ktorí ju milujú. Ja sa prikláňam skôr k druhej skupine, ale nemôžem tvrdiť, že je to moja najobľúbenejšia klasika. Charlotte s jej Janou Eyrovou je jednoducho pre mňa od sestier Brontëových tým TOP dielom. Búrlivé výšiny si ma ale napriek svojej pochmúrnosti a tragickosti získali a mám ich doma hneď v niekoľkých vydaniach. No a toto nové od Ikaru som si, samozrejme, nenechala ujsť a tento nešťastný príbeh som si dopriala po dlhšom čase znova. Ak by ste si prečítali viac o živote Emily Brontë, zistili by ste, že mala tragický život a pravdepoodbne to sa odzrkadlilo najmä v jej tvorbe. Nehostinné vresoviská, opustená krajina, zima a chlad nielen vonku, ale aj medzi postavami. Tie si zrejme ktovieako neobľúbite, možno zostanú úplne nepochopené a budete nimi opovrhovať. Spoznáte zložité a nepochopené postavy, medzi ktorými panujú choré vzťahy, neprimeraná nenávisť a túžba po pomste. Emily Brontë v tomto diele dokázala neuveriteľne vystihnúť atmosféru a všetky zlé vlastnosti, ktoré u ľudí môžu vzklíčiť. Tie stále rozvíjala a vytvorila nevšedne zlomyseľné, sebecké a bezohľadné postavy. Jasné, v klasike sme na vážnosť zrejme zvyknutí, ale tu autorka prekračuje bežné hranice a hádže na vás tragičnosť, depresiu a nešťastie na každej stránke. Pre mňa jediným malým negatívom tohto príbehu je spôsob jeho vyrozprávania a zmätok v postavách. Tých tam síce nebolo veľa, ale ja som dlho nevedela kto je kto, v akom vzťahu a na aké panstvo patrí. Trvalo mi teda trochu dlhšie, kým som sa naplno do príbehu vložila, ale potom to bol štýl, ktorý mám rada a viem si ho vychutnať. Na nadchádzajúce jesenné a chladné dni si neviem predstaviť ideálnejší príbeh. Verím, že aj vy budete patriť do skupiny, ktorá si v ňom nájde to svoje.

Moje vnútro kúsok po kúsku pohlcuje smútok a melanchólia. Ticho sedím a pozerám pred seba. Za oknami svieti jesenné slniečko, no mne sa pred očami odohráva úplne odlišná scéna. Prechádzam sa po anglickom vidieku. Naše rozsiahle pozemky susedia s panstvom, ku ktorému mám zákaz sa priblížiť. Toto panstvo skrýva okolo seba veľa tajomstiev a prenádhernú divokú prírodu. Priam magickou silou ma volá bližšie k sebe. Napriek zákazu chcem urobiť krok v pred a priblížiť sa na zakázané územie. Keď tu zrazu pretnú zamračenú oblohu blesky, rozfúka sa studený severák a rozbúri sa silná búrka. Je to ako znamenie. Radšej sa vrátim dnu a prezlečiem si promočné šaty. Do oči sa mi nahrnuli slzy, ktoré sa snažím žmurkaním odohnať. V ústach mi vyschlo a ťažko sa mi dýcha. Ruky sa mi mierne trasú a potia. Odrazu mám v sebe zvláštny pocit. Zdá sa mi, akoby za mnou niekto stál no, keď sa otočím, nikto za mnou nie je. Na krku ma pošteklí slabý závan vzduchu. Pery vykrivím v smutnom úsmeve a pokrútim neveriacky hlavou, aký kokteil emócii vo mne vyvolala kniha Búrlivé výšiny. K tejto klasike som sa dostala úplnou náhodou a neverila by som, že ma tak chytí za srdce. Pán Lockwood si na rok prenajal sídlo Drozdovo susediace s usadlosťou Búrlivé výšiny. Rozhodne sa navštíviť suseda, aby sa lepšie spoznali. Na spiatočnej ceste ho zastihne búrka a on ochorie, počas toho, ako sa zotavuje, poprosí svoju gazdinú, aby mu trochu priblížila susedné panstvo a jeho obyvateľov. Celý príbeh sa nesie v pochmúrnej atmosfére, ktorá sa vám postupne dostane pod kožu. Postavy a ich charaktery sa nesú v podobnom duchu. Sú plné nenávisti a túžia po pomste. Nechýbajú intrigy, ktorými sa snažia dosiahnuť svoje ciele. A neštítia sa absolútne ničoho. Ich osudy postupne kúsok po kúsku rozmotávame a spoznávame. Ja som si ku každému vytvorila osobitý vzťah. Čo mi pomohlo sa lepšie sa do nich vcítiť. Heathcliffa som na začiatku ľutovala a hnevala sa, keď mu robili zle. Bol sirota. Veľmi utiahnutý a tichý. Časom sa však zmenil na úplne niekoho iného a ja som k nemu začala pociťovať odpor. Mala som pocit, že ho posadol diabol. Bol zlý a krutý. Našli sa tu však aj postavy, ktoré som si všetky obľúbila - Isabela, Cathy, Heraton, Nelly, Edgart. Nenaplnená láska Heathcliffa a Cathy, ktorá sa prenesie na budúce generácie, vás zahltí smútkom a melanchóliou. Dej bol hneď od začiatku pútavý a nútil nás odkrývať jedno tajomstvo za druhým. Pri určitých pasážach som ani nedýchala, hlavne tých z minulosti. Autorka skvele dokázala opísať anglicky vidiek a jeho atmosféru. Vyhrala sa s každým detailom a vytvorila dokonalý, aj keď smutný príbeh, ktorý si podmanil veľa čitateľov. Dostal aj mňa. Tak skoro na tento jedinečný čitateľský zážitok nezabudnem. Zanechal vo mne veľa pocitov, ktoré budem dlho spracúvať. Smútok, strach, neistota, sklamanie, viera, nádej. Tieto pocity ma sprevádzali počas čítania. Nechajte sa zlákať klasikou a užite si smutný romantický búrlivý príbeh nenaplnenej lásky, ktorý stojí za to. Milo ma prekvapil. Rozhodne odporúčam. Ďakujem vydavateľstvu za recenzný výtlačok .